Riečny ostrov, priemyselná štvrť aj centrum kreatívnej práce: Mlynské nivy za 200 rokov prešli týmito premenami

Riečny ostrov, priemyselná štvrť aj centrum kreatívnej práce: Mlynské nivy za 200 rokov prešli týmito premenami

Nivy a ich okolie vždy boli epicentrom práce. Vodné mlyny v priebehu času vystriedali továrne, neskôr sa pridali aj sídla architektov a remeselníkov – teda toho, čo by sme dnes nazvali kreatívnym priemyslom. V súčasnosti tu vzniká nová mestská štvrť, ktorá sa má stať centrom kreatívnej a inovatívnej práce v Bratislave.

Moderná autobusová stanica, priestranný bulvár, kvalitné verejné priestory a niekoľko ikonických budov. Mlynské nivy sa už čoskoro zmenia na hlavné centrum inovatívnej práce v Bratislave – už dnes tu svoje miesto zaujímajú progresívne firmy ako Sygic či Exponea. Poďme sa však pozrieť na to, ako sa lokalita menila vo svojej histórií a prečo je vznik takéhoto centra prirodzený práve tu.

Riečny ostrov v Bratislave

Kedysi cez ulicu Mlynské nivy tiekla rieka, ktorá ju pretínala na dve časti. Dunaj pritom nebol nijak regulovaný, a tak jedno z jeho ramien – Malé Novozámocké rameno (nazývané neskôr aj Mlynské) tieklo jeho ľavým brehom.

Mlynské rameno bolo v podstate rovnobežné s ulicami Vajanského nábrežie, Dostojevského rad a Továrenská a ďalej na sever.

Približne na úrovni dnešnej ulice Mlynské nivy viedla cesta do Prievozu a cez vodu sa prechádzalo po drevenom moste. Celá oblasť Mlynských nív tak bola kedysi vlastne ostrovom. Na Mlynskom ramene sa vtedy nachádzali vodné mlyny, podľa ktorých táto oblasť získala svoje dnešné pomenovanie.

“Na Mlynských nivách teraz vyrastá pekný kus prešporskej budúcnosti.”

Začiatkom 20. storočia sa toto miesto začalo meniť na centrum priemyslu. Novinový článok v Pressburger Zeitung zo 14. júna 1900 oblasť a jej progres opisoval takto: „Do týchto končín nebolo radno ísť večer a na noc”, končil však veľmi sľubne: „na Mlynských nivách teraz vyrastá pekný kus prešporskej budúcnosti. A to Prešporku žičíme, želáme mu, aby už viac nebol Popoluškou medzi ostatnými mestami.“

Za rastom priemyslu hľadaj dopravu

Cesta do Prievozu prechádzajúca cez Nivy bola stáročia živou dopravnou tepnou, no najvýraznejší impulz pre celú oblasť nastal až na konci 19. storočia. Vtedy mesto za Ondrejským cintorínom zhruba v miestach, kde je dnes centrála VÚB Banky a CBC Bratislava, postavilo železničnú stanicu. Trať odtiaľto viedla cez vtedy nový Most Františka Jozefa (predchodca Starého mosta) smerom na Dunajskú Stredu a neskôr aj Komárno.

Zo železničnej stanice Nivy sa koľaje odpájali a viedli priamo stredom ulice Mlynské nivy k okolitým továrňam. Práve koľaje predurčili široký charakter tejto ulice, kde momentálne vyrastá jeden z najvýraznejších bulvárov Bratislavy.

Železničná stanica Bratislava-Nivy okolo roku 1970. Zdroj: SNM – Historické múzeum

Dostupnosť koľajovej dopravy pomohla rýchlemu rozvoju priemyslu v lokalite – uľahčovala dopravu surovín, vývoz hotových produktov aj pohodlný presun pracovnej sily. Na mimoriadne rušnú stanicu dochádzalo zo Žitného ostrova do okolitých tovární veľa pracujúcich, ktorých počet neustále rástol. V roku 1983 však Železničná stanica Bratislava-Nivy doslúžila a o rok neskôr jej budovu mesto zbúralo.

V rovnakom roku ako svoju činnosť ukončila železničná stanica, sa v jej blízkosti po štyroch rokoch výstavby konalo slávnostné otvorenie novej, do tej doby najväčšej, autobusovej stanice v Bratislave. Autorkou projektu bola Ing. arch. Valéria Triznová, ktorá dohliadala aj na realizáciu výstavby. V čase svojho vzniku dokázala stanica denne obslúžiť 50 000 cestujúcich a vypraviť 485 spojov.

Autobusová stanica Nivy v roku 1983. Zdroj: Peter Šimončí, TASR

Postaviť budovu na tomto mieste bolo logické rozhodnutie – autobusová stanica v širšom centre mesta s výhodnou polohou pre diaľkovú dopravu je ideálnym riešením. Bez väčšej rekonštrukcie prežila 34 rokov, čo sa však odrazilo na jej zanedbanom stave. Po otvorení náhradnej Stanice Bottova na rovnomennej ulici bola nakoniec asanovaná aj prvá autobusová stanica v lokalite.

“Autobusová stanica v širšom centre mesta s výhodnou polohou pre diaľkovú dopravu je ideálnym riešením.”

Dnes na jej mieste vzniká Stanica Nivy s autobusovým terminálom letiskového typu. Nová budova skombinuje v jednom celku autobusovú stanicu, moderné nákupné centrum so zelenou strechou, tržnicu a 125 metrov vysokú administratívnu budovu Nivy Tower.

Slávna priemyselná minulosť Nív

Postavenie mosta cez Dunaj a vybudovanie železnice znamenalo pre Mlynské nivy jeden z najvýraznejších impulzov rozvoja v jej histórii. Vďaka výhodnej lokalite a blízkosti železnice sa tak Nivy na prelome 19. a 20. storočia stali jedným z hlavných centier priemyslu v Bratislave.

V tom čase patrili bratislavské továrne k najmodernejším v strednej Európe a svoje výrobky vyvážali do celého sveta. Na istú dobu bola Bratislava dokonca po Budapešti druhým najvýznamnejším priemyselným centrom Uhorska.

Medzi významné fabriky v priemyselnej štvrti Mlynské nivy patrili napríklad továreň na súkno Františka Regenharda, rafinéria minerálnych olejov Apollo, továreň S. Freuda na spracovanie koží, továreň na výrobu gumonu Gumon, továreň koží Herkules, továreň na hnacie remene Brüll a mnoho ďalších.

Na mieste, kde dnes stojí čerstvo postavený projekt Twin City, vznikla v roku 1895 továreň Kablo na výrobu silnoprúdových káblov a vodičov. Zakladateľom továrne bol viedenský priemyselník Otto Bondy. Ten rozbehol fabriku s tridsiatimi pracovníkmi, no už v roku 1910 mal závod rozlohu 15-tisíc m², zamestnával 300 ľudí a vyvážal káble do celého sveta.

Vľavo hore – mapa Bratislavy z roku 1940. Dole – továreň Kablo v rokoch 1917 – 1924. Zdroj: SNM – Historické múzeum. Vpravo hore – dobová vizitka. Zdroj: Zariadenie kaviarne Kablo

Spomienky na minulosť fabriky oživuje aj riešenie projektu Twin City. Priemyselnú minulosť pripomína tehlový obklad budov či špirálová fasáda 22-podlažnej budovy Twin City Tower, ktorá svojim vzhľadom evokuje zakrútený medený drôt. V novom komplexe sa nachádza aj kaviareň KABLO, v ktorej interiéri nájdete staré fotografie a spomienkové predmety bývalých zamestnancov továrne.

Napravo od Twin City, na rohu Mlynských nív a Košickej, kde má vyrásť Projekt Mlynské nivy Košická, stála pred sto rokmi továreň na výrobu papiera a oproti, na druhej strane ulice, kde dnes vzniká nová Stanica Nivy, sa nachádzalo vojenské skladisko a obytná štvrť Hubertova kolónia. Tú, rovnako ako niekoľko ďalších robotníckych kolónií v Bratislave, postavili majitelia rovnomennej stavebnej firmy špeciálne za účelom ubytovania svojich zamestnancov v lokalite.

Hubertovu kolóniu tvorilo sedem blokov pavlačových domov zostavených do veľkého štvorca s vnútroblokom a jedným štvorcovým domom v strede. Byty boli predovšetkým úsporné a lacné – boli malé a z dvora či pavlače sa vstupovalo rovno do malej kuchynky. Zaujímavosťou bytov vo väčšine robotníckych kolónií je, že nemali kúpeľňu, iba spoločné záchody, ktoré slúžili naraz štyrom rodinám – podobne to bolo riešené aj v Hubertovej kolónii.

Architekti aj umelci: gravitačný bod pre inovátorov a kreatívcov

S rozvojom Mlynských nív bezprostredne súvisel aj rozvoj okolitých ulíc – Grösslingovej či Dostojevského radu, ktorý sa stali akýmsi predĺženým centrom mesta. Najmä po vzniku Československej republiky v tejto oblasti vyrástlo množstvo obytných domov pre inteligenciu – úradníkov, bankárov, učiteľov či umelcov, ktorí prichádzali najmä z Čiech.

“S novými príležitosťami rástli možnosti aj pre strednú a vyššiu vrstvu.”

Rozvoj priemyslu v Bratislave teda neznamenal len tisíce pracovných miest pre robotnícku triedu. S novými príležitosťami rástli možnosti aj pre strednú a vyššiu vrstvu. Vznikali nové inštitúcie, živnostenské spoločenstvá a úrady.

Majitelia tovární mali dostatok kapitálu a vytvárali dopyt po nových službách. Stavali si honosné vily či nové továrenské budovy a živili tak architektov, staviteľov či rôznych významných umelcov. Viacero z nich sa združovalo v spolku Pressburger Kunstverein (Bratislavský umelecký spolok) a ich ateliéry by ste našli často práve na Grösslingovej.

Príkladom takéhoto vzťahu dopytu a ponuky môže byť veľkopodnikateľ Egon Bondy, riaditeľ továrne Kablo a syn spomínaného Otta Bondyho. Egon bol významným zákazníkom architekta Alexandra Skuteckého, u ktorého si nechal naprojektovať nové administratívne priestory pre Kablo či luxusný privátny dom na Štefánikovej. Alexander Skutecký mal na Grösslingovej ulici vlastný ateliér spolu s ďalším renomovaným architektom tej doby Vojtechom Holeschom.

Svoje architektonické kancelárie na tejto ulici mali napríklad aj významní architekti František Krupka (autor projektu Univerzity Komenského či budovy policajného riaditeľstva) alebo Ernst Steiner (autor projektu bývalej Union banky na Grösslingovej 4), aj firma staviteľa Václava Nekvasila, ktorá realizovala výstavbu Slovenského národného múzea či obytný dom pre bankových úradníkov na rohu Klemensovej a Grösslingovej ulice.

V inom obytnom dome – na Grösslingovej 59, sídlilo na štvrtom poschodí viacero ateliérov, kde tvorili umelci ako akademický maliar Gustáv Mallý, sochár Robert Kühmayer, architekt Alois Pinkas, či sochár Frico Motoška.

Významné ateliéry a sídla firiem by ste našli aj v ďalších uliciach v okolí. Na Dostojevskom rade mala sídlo architektonická kancelária Klementa Šilingera, ktorý navrhol napríklad Živnostenský dom na Kollárovom námestí. Už v 20. rokoch 20. storočia v tejto lokalite teda existovala komunita inovátorov z rôznych odvetví, ktorí spolu prinášali progres a posúvali spoločnosť dopredu.

“Už v 20. rokoch 20. storočia v tejto lokalite existovala komunita inovátorov z rôznych odvetví, ktorí spolu prinášali progres a posúvali spoločnosť dopredu.”

Tieto miesta aj dnes priťahujú umelcov, architektov a dizajnérov, skrátka ľudí z rôznych kreatívnych či inovatívnych povolaní. Budúcnosť v tomto ohľade môže lokalite Nív priať ešte viac. Grösslingová dnes nadväzuje na svoju históriu a stáva sa spojnicou medzi starým a novým centrom mesta. Presunu mentálneho centra mesta na Nivy nahráva aj fakt, že zatiaľ čo v 80-tych rokoch bolo geografickým centrom mesta Kamenné námestie, dnes sú ním práve Mlynské nivy.

Za posledné roky sa v okolí Grösslingovej skoncentrovala komunita mladých kreatívcov a ľudí na voľnej nohe. Celkom prirodzene ich to pritiahlo aj na Nové Nivy, kde mnohí vyhľadávajú kariéru doplnenú o workshopy, prednášky či networking.

Nivy sa tak opäť stávajú akýmsi epicentrom s vhodnými podmienkami pre šikovných ľudí a zaujímavé firmy, ktoré zas priťahujú veľa ľudského talentu a potenciálu. Príkladom môže byť coworkingový priestor HubHub a centrály mladých inovatívnych firiem ako Bigname, Exponea či Sygic.

Dnes už síce cez Nivy lokomotívy nepremávajú, železničná trať je dávno preč a rameno Dunaja zmizlo, no dlhodobo nepoužiteľná a obyvateľmi nevyužívaná štvrť sa opäť preberá k životu. Mlynské nivy prechádzajú dôležitou vývojovou fázou, ktorej výsledkom bude najmodernejšia časť mesta a nové, mentálne aj fyzické centrum Bratislavy. Záverečné vety z novinového článku Pressburger Zeitung spred storočia sa tak opäť napĺňajú – na Mlynských nivách vyrastá pekný kus budúcnosti mesta.

Autor: Tomáš Paulík, Foto: Veronika Šeliga Pilátová, Valentína Nídelová


Pri písaní článku nám boli nápomocné tieto zdroje:
SALNER, Peter a kol. 1991. Taká bola Bratislava. Bratislava : Veda, 1991. ISBN 80-224-0252-4
GAŽO, Mikuláš – HOLČÍK, Štefan – ZINSER, Otto. 2003. Bratislava pred sto rokmi a dnes. Bratislava : Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT. 2003. ISBN 80-88912-45-8
OBUCHOVÁ, Viera. 2009. Priemyselná Bratislava. Bratislava : Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT. 2009. ISBN 978-80-89218-99-8
MESTSKÁ RADA V BRATISLAVE. 1928. Bratislava. Berlín : Nakladateľstvo Dari, 1928.
-->