Ako vznikajú Nové Nivy: Za novým centrom Bratislavy stoja svetoví architekti

Ako vznikajú Nové Nivy: Za novým centrom Bratislavy stoja svetoví architekti

Na Nivách v priebehu najbližších rokov nájdete takmer všetko. Od novej autobusovej stanice cez nákupné centrum s tržnicou až po štedré verejné priestranstvá s množstvom novej zelene. Toto moderné centrum mesta vzniká aj vďaka spolupráci s úspešnými svetovými architektmi, ktorí stoja za návrhmi jednotlivých projektov v zóne.

Nikde v Bratislave sa momentálne nestavia tak intenzívne ako na Nivách. Na mieste, ktoré bolo dlhé roky nevyužívané a zanedbané, vyrastá nové centrum mesta, kde budú ľudia pracovať, podnikať, bývať, nakupovať, oddychovať či chodiť za zábavou a umením. Celá zóna ožíva a stane sa nielen dopravným uzlom, ale aj centrom biznisu, kultúry a služieb.

V tomto článku zistíte viac o architektoch, ktorí stoja za návrhmi konkrétnych budov a zoznámite sa s ich prácou vo svete. Dozviete sa tiež ako prebieha spolupráca medzi HB Reavis a architektonickými štúdiami a čo je pri výbere architektov pre projektový tím najdôležitejšie.

 

Ako vyberáme architektov pre Nové Nivy

Hoci Nové Nivy fungujú pod jednou značkou, všetky projekty v lokalite sú samostatne žijúcimi, avšak vzájomne prepojenými jednotkami, a pre každý z nich treba samostatne vybrať autorov architektonického návrhu. Ako tento proces prebieha sme sa spýtali Michala Rachelu, člena Product Design Teamu v HB Reavis. Ten nám prezradil viac o tom, ako architektov vyberajú a prečo spolupracujú práve s ateliérmi, ktorých podpisy by sme našli nielen pod návrhmi budov na Nových Nivách.

Nové Nivy sú veľkou architektonickou výzvou, no zároveň obrovskou príležitosťou vybudovať v Bratislave modernú a fungujúcu biznisovú štvrť.

 

“V závislosti od veľkosti a charakteru projektu väčšinou na začiatku pripravíme zoznam 30-40 štúdií, z ktorých podrobným výberom spravíme shortlist. Vybrané ateliéry potom oslovíme do vyzvanej súťaže návrhov.” Pekne to vidieť v pripravovanom projekte Mlynské nivy Košická: vybrali sme svetové ateliéry, ktoré majú podobnú skúsenosť a pracovali na podobných projektoch. So štyrmi z nich sme potom absolvovali poldňové neformálne sedenie, kde sme zistili, akú vedia priniesť pridanú hodnotu,” vysvetľuje proces výberu Michal. “Nakoniec vyberieme štúdio, o ktorom sme presvedčení, že vie najlepšie naplniť našu víziu,” dopĺňa.

 

Softvér Nové Nivy: development nie sú len budovy, ale aj ich obsah

Nové Nivy sú pre Bratislavu jedinečné tým, že nemajú byť profilované len cez budovy, ale hlavne cez takzvanú softvérovú infraštruktúru. Okrem hardvéru, teda budov samotných, je totiž dôležité aj to, aké obchody, služby či programovú náplň v zóne užívatelia nájdu. Obsah konkrétneho projektu v podobe mixu prevádzok je zvyčajne súčasťou zadania pre architektov a zaručí, že v novej štvrti to bude žiť a fungovať ako má.

Na pomedzí hardvéru a softvérovej štruktúry developmentu stojí problematika interakcií ľudí s verejným a poloverejným priestorom, ktorá vo veľkej miere ovplyvňuje, či bude development úspešný. Otázkami použiteľnosti verejného priestoru sa zaoberajú dizajnéri verejného priestoru, s ktorými spolupracuje aj projektový tím Nových Nív.

“Investovať do analýzy verejného priestoru dáva zmysel, pretože aj drobná zmena dizajnu môže mať obrovský dopad na jeho funkčnosť,” vysvetľuje Michal. “Prepojenie prevádzok, separátny vstup z ulice, navigácia pomáhajúca s orientáciou v okolí, to sú na papieri detaily, ktoré ale v konečnom dôsledku rozhodujú o tom, či sa ľudia v priestore cítia dobre.”

 

Space Syntax: experti na interakcie vo verejnom priestore

Interakciami vo verejnom priestore a problematikou pešej dostupnosti sa zaoberá popredné britské štúdio Space Syntax. Riešia napríklad otázky čo je na ulici viditeľné, podľa čoho sa ľudia v priestore rozhodujú, a keď sa rozhodnú, ako ďaleko to majú do svojho cieľa.

Z dielne Space Syntax pochádza napríklad návrh Trafalgar Square v Londýne. Tam mali za úlohu odhaliť vzorce v správaní chodcov, identifikovať problematické miesta námestia a navrhnúť dizajnové úpravy, ktoré spravia priestor atraktívnejším. Na základe množstva dát z pozorovania pohybu chodcov a zložitého modelovania prišli s riešeniami, ktoré viedli k trinásťkrát vyššej aktivite chodcov v lokalite. Dnes je tak aj vďaka Space Syntax námestie jedným z najrušnejších miest v Londýne.

Analýza pohybu peších na Londýnskom Trafalgar Square. Zdroj: Spacesyntax.com

 

Štúdio Space Syntax na Nových Nivách pracovalo na viacerých projektoch od Stanice Nivy až po Twin City. Pri tak veľkom počte projektov, aký sa nachádza v zóne Nové Nivy, je nevyhnutné zaoberať sa urbanizmom mesta, respektíve mestskej časti. Nejde teda len o kreovanie solitérnych objektov, ale urbánne bloky, pri ktorých kde treba rozmýšľať v presahoch, napojeniach a komunikácii. Space Syntax pomohli identifikovať úskalia v celej zóne. Mestská časť Bratislava – Staré mesto obstarala územnoplánovaciu dokumentáciu zóny Chalúpkova, ktorú potom potom Space Syntax analyzovali, čo veľmi pomohlo.

 

Benoy: architektonický návrh Stanice Nivy

Za dizajnom projektu Stanica Nivy stojí londýnske architektonické štúdio Benoy, medzinárodne uznávaný ateliér urbanistov, architektov a interiérových dizajnérov. Dokopy zamestnáva 500 zamestnancov a pracuje na projektoch v 33 krajinách sveta.

Zakladatelia Benoy začínali ako obchodníci s nehnuteľnosťami, no dnes má táto spoločnosť vybudovanú reputáciu najmä okolo navrhovania špičkových projektov nákupných centier po celom svete. Medzi ich najznámejšie projekty patria obchodné domy Westfield v Londýne, Elements v Hong Kongu či ION Orchard v Singapure.

Nočný pohľad na vysvietený ION orchard s typickými prvkami “pebbles” štúdia Benoy. Zdroj: Wikimedia

 

Benoy má cez 300 realizácií, z ktorých desiatky sú obchodné centrá po celom svete. Majú čitateľný rukopis a prinášajú zaujímavé elementy – napríklad ich typické pebbles, v architektúre dosť ojedinelé oblé prvky. Tie nájdete aj na Stanici Nivy, rovnako ako tzv. stromové stĺpy, ktoré odkazujú na element prírody. Tá je mimochodom obľúbený „leitmotív“ týchto londýnskych architektov. Snažia sa ju architektonicky stvárniť aj vo svojich návrhoch a Stanica Nivy nie je výnimkou.

“Najväčšia pridaná hodnota je však to, čo nevidieť,” hovorí Michal. “Schéma prepojenia veľkého množstva funkcií ako je stanica, parking, shopping, zelená strecha a podobne je umenie. Zladiť zásobovanie, dopravu, office a ďalšie súčasti celku je veľmi zložité.”

 

BDP: výzvy zelenej strechy

Zelená strecha Stanice Nivy predstavuje jednu z najväčších výziev v štvrti. Výber architektonického štúdia bol teda veľmi dôležitý a vyžadoval kandidáta s vysokou komplexnosťou. Project Design Team nakoniec vybral štúdio BDP, druhé najväčšie britské architektonické štúdio fungujúce už od roku 1961, ktoré má v Londýne samostatný tím venujúci sa tzv. landscapingu a zeleným plochám. O ich renomé hovorí napríklad to, že im bola v Spojenom Kráľovstve zverená rekonštrukcia parlamentu.

Na zelenej streche Stanice Nivy bude dostupná nielen zeleň, ale aj množstvo aktivít pre verejnosť.

 

Na streche má byť 20-30 aktivít, ktoré v BDP navrhli. Tie sa odrážajú v konkrétnych architektonických riešeniach. A prečo? Vychádzali z toho, že človek by mal mať aspoň 10 dôvodov, prečo novú stanicu navštívi. Na streche preto bude napríklad bežecká dráha, exteriérová gym zóna, petanque ihrisko, streetball ihrisko, lezecká stena, náučné chodníky a ďalšie aktivity.

BDP v novej štvrti navrhli okrem strechy Stanice Nivy aj množstvo ďalších zelených plôch. Poznajú verejný aj súkromný priestor, vedia identifikovať, kde ho treba ozvláštniť a koľko funkcií priestor potrebuje, aby ho ľudia aktívne využívali.

 

V roku 2016 kúpila všetky akcie štúdia BDP japonská firma Nippon Koei venujúca sa inžinieringu a obe spoločnosti spojili svoje know-how, aby ponúkli mestám ako šírku, tak hĺbku odborného portfólia. Dnes firma zamestnáva viac než 900 ľudí z oblasti architektúry a urbanizmu, mestského a dopravného plánovania, inžinieringu či dokonca sociológie.

 

John Robertson Architects: fasáda Twin City Tower

Dominantou komplexu Twin City je 23-podlažná veža Twin City Tower s celkovou výškou 89 metrov. Za architektonickým riešením Twin City Tower stojí okrem miestnych ateliérov Siebert + Talaš a CEPM aj oceňované britské štúdio John Robertson Architects. To funguje od roku 1993 a za dobu svojej existencie si získalo reputáciu expertov na centrálny Londýn.

Štúdio pána Robertsona robí poctivú, klasickú, hodnotnú architektúru. Aj vďaka nim bude Twin City Tower jednou z mála budov v Bratislave, ktorá veľmi výrazne preklápa históriu lokality do fasády.

Fasáda Twin City Tower pripomína zakrútený medený kábel odkazujúci na továreň Kablo.

 

Špirálovité obloženie budovy evokuje zakrútený medený kábel a podobne ako spomínaná tehlová fasáda blokov A, B, C odkazuje na historickú továreň na káble Kablo. Tvar špirály je umocnený aj nočným osvetlením budovy. Dohromady 175-tisíc LED svetiel schopných rozsvietiť sa na akúkoľvek farbu je umiestnených na viac ako tisícke okien. Každé z okien je možné ovládať samostatne a celý systém prepojiť aj s audiom. Svedkom tohto úžasného prepojenia ste mohli byť aj počas posledných Vianoc, kedy sa Twin City Tower premenil na farebný vianočný ekvalizér.

Medzi významné návrhy štúdia John Robertson Architects patria napríklad univerzitný areál King’s College, či rekonštrukcia sídla Financial Times. Ich projekty sú známe predovšetkým citlivým včlenením do kontextu mesta svojimi proporciami a slohom.

33 King William Street v Londýne,pôvodne nazývané 33 Central, štúdio John Robertson Architects navrhlo pre HB Reavis. Budova sa stala európskou centrálou americkej banky Wells Fargo.  Zdroj: Wikimedia

 

Len za rok 2018 získal ateliér doteraz 10 cien. Z toho 4 za projekt HB Reavisu – 33 Central v centre Londýna, len kúsok severne od známeho London Bridge. Dizajn tejto kancelárskej budovy prirodzene nadväzuje na susediacu historickú zástavbu a strecha budovy ponúka veľkú zelenú plochu s panoramatickým výhľadom na celý Londýn. Stala sa sídlom významnej americkej banky Wells Fargo.

Zaujímavými referenciami z portfólia John Robertson Architects sú okrem nového súčasného developmentu aj rekonštrukcie historických objektov. Medzi ne patria napríklad budova Daily Express v štýle art deco, ale napríklad aj Bush House, bývalé riaditeľstvo BBC a dnešná súčasť kampusu King’s College.

Bush House v centre Londýna, ktorý prešiel rekonštrukciou od John Robertson Architects. Zdroj: Wikimedia

 

AHMM: fasáda a lobby Mlynské Nivy – Košická

Projekt Mlynské Nivy – Košická je plán novej mestskej štruktúry, ktorá má vzniknúť na rohu Mlynských nív a Košickej ulice. Jej dominantou bude výšková veža. Zatiaľ čo Stanica Nivy je hlavne dopravným a nákupným srdcom štvrte, tento projekt kladie dôraz na prepojenie pracovných a typicky mestských voľnočasových aktivít.

Návrh celého projektu dostalo za úlohu tretie najväčšie architektonické štúdio v Británii, Allford Hall Monaghan Morris (AHMM). “Točia obrovské množstvo projektov, každý s unikátnou myšlienkou. Je to mašinéria na architektúru londýnskeho charakteru. Na Nivách sa veľmi rýchlo uchytili, bleskovo pochopili zadanie a trefne predstavili v Bratislave nepoznaný prístup ako pracovať s priestorom a potrebami jeho užívateľov,” predstavuje architektov Michal.

Ilustratívna vizualizácia projektu Mlynské Nivy – Košická z dielne štúdia AHMM.

 

Pridanou hodnotou AHMM podľa neho je, že vedia dobre vyvážiť estetiku, efektivitu a ekonomiku projektu. “Chápu, že čísla sú dôležité, ale vedia popri nich splniť aj funkčné a estetické štandardy. Všetky funkcie a nálady, ktoré človek v budove prežíva, zohľadňujú v dizajne, filozofii aj financiách projektu,” vysvetľuje.

AHMM dnes zamestnáva 350 ľudí a ich projekty siahajú od školstva, či zdravotníctva až po administratívu. Štúdio sa môže pochváliť prácou na prestížnych projektoch ako londýnska centrála Facebooku, centrála Scotland Yardu, galéria Saatchi, Amsterdamská univerzita či budova dievčenskej školy Burntwood v Londýne, za ktorú Kráľovský inštitút britských architektov udelil štúdiu Stirlingovu cenu za architektúru.

White Collar Factory, jeden z najslávnejších a najpopulárnejších projektov AHMM. Zdroj: Flickr, autor: David Holt

 

Siebert + Talaš: Nivy Tower a Twin City

Jedným z ateliérov, ktoré na projektoch v zóne pracujú najintenzívnejšie, je bratislavské štúdio Siebert + Talaš, ktoré je generálnym projektantom a hlavným lokálnym architektom projektov na Nových Nivách. Na základe architektonického riešenia od štúdia CEPMspracovali takmer celý realizačný projekt pre Twin City, ale navrhli aj interiéry a architektúru Nivy Tower. Je to obrovská výzva, ktorú na seba vzali a zároveň je málo ateliérov, ktoré by to zvládli.

Zheijang Music Institute v čínskom Hanghzou od štúdia Siebert + Talaš. Zdroj: Sieberttalas.com

 

Komplex administratívnych budov Twin City bol prvým projektom, ktorý sa v zóne Nové Nivy realizoval. Trojica objektov s označeniami A, B a C má celkovú plochu 62-tisíc metrov štvorcových a ponúka viac ako tisíc parkovacích miest, čím sa radí medzi najväčšie kancelárske komplexy v Bratislave.

Typicky tehličková fasáda projektu Twin City, vďaka ktorej si získal obľubu verejnosti. Foto credit: archinfo.sk, foto Pavel Meluš

 

Administratívna veža Nivy Tower je súčasťou projektu Stanica Nivy a nachádza sa na rohu Mlynských nív a Svätoplukovej ulice. S výškou 125 metrov bude najvyššou kancelárskou budovou na Slovensku. Na samom vrchu sa bude nachádzať prvotriedna rooftop reštaurácia s terasou a výhľadom na Bratislavu a všetky jej kľúčové dominanty.

Nivy Tower bude súčasťou projektu Stanica Nivy a prinesie výhľad na celé mesto.

 

Ateliér Siebert + Talaš na oboch projektoch úzko spolupracuje s britským štúdiom Benoy. Existuje od roku 2002 a popri Nových Nivách pracuje na viacerých projektoch v Ázii, Rusku a Európe. V portfóliu ateliéru Siebert + Talaš nájdete projekty od malých víl cez rekonštrukcie historických budov až po veľké pavilóny či logistické centrá.

Stanica metra na Tenerife od štúdia Siebert + Talaš. Zdroj: Sieberttalas.com

 

MAKE Architects: Nové Apollo

Londýnske štúdio MAKE architects s pobočkami v Hong Kongu a Sydney je medzinárodným architektonickým ateliérom skúseným v navrhovaní kancelárskych budov, ale aj urbanistických plánov pre celé štvrte. Ich rukopis je dobre vidieť napríklad na administratívnej budove 1 Centenary Square v Birminghame, ktorú navrhovali pre HSBC UK.

Centenary Square 1 od MAKE architects. Zdroj: Makearchitects.com

 

MAKE Architects sú mimoriadne zaujímavým štúdiom. Fungujú v zrekonštruovanej garáži v Londýne, sú mladí a majú úplne iný prístup ako ostatní. Ich architektúra je zaujímavá tým, že sú to veľké hmoty zasahujúce do priestoru. MAKE predstavujú akýsi návrat k brutalizmu v architektúre, ktorý je v Londýne veľmi populárny a vďaka nim prerazí aj k nám. V súčasnosti štúdio zamestnáva asi 150 ľudí a v zóne Nové Nivy je zodpovedné za architektonický návrh projektu Nové Apollo.

Jedna z prvých vizualizácií projektu Nové Apollo od MAKE architects.

 

“Sú tvárni, veľakrát ich obdivujeme v tom, že aj keď im prácu niekoľkokrát vrátime so zmenami, udržia si svoju tvár. Ako klient máme zložité procesy a architekt do nich nevidí. Profesionalita architekta sa odzrkadľuje aj v tom ako sa vysporiada s častými zmenami zo strany klienta. Make na to veľmi dobre a často nápadito reagujú,” Michal popisuje spôsob spolupráce s londýnskym ateliérom.

 

HB Reavis: Bulvár Mlynské nivy

Ulica Mlynské nivy dnes prechádza rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá ju čoskoro zmení na nový mestský bulvár. Moderná šesťprúdová cesta nebude len dôležitou dopravnou tepnou (čo vyplýva z povahy tejto ulice), ale aj malým korzom pre domácich a turistov. Po jej parteri sa bude dať prechádzať pomedzi zelené aleje a relaxovať v niektorom z množstva obchodov, reštaurácií, kaviarní a ďalších prevádzok.

Vďaka dômyselnému technickému riešeniu kruhového objazdu pod povrchom vznikne podzemný okruh spájajúci Stanicu Nivy, Twin City, parkovací dom aj vjazdy a výjazdy na bulvár v oboch smeroch. Takéto riešenie zároveň ponechá dostatok miesta pre chodcov a nevyhnutnú dopravnú obsluhu na úrovni ulice.

Okrem nadštandardných riešení v podobe kvalitných povrchov, stredového pásu či výsadby stromov je zaujímavým riešením napríklad svetlík kruhového objazdu – hoci nie je projektovo nevyhnutný, pomôže dostať do objazdu viac svetla a zlepší odvod dymu a tepla v prípade požiaru, čím prispeje k bezpečnosti podzemnej križovatky.

Hoci projektovanie ulice na prvý pohľad môže vyzerať jednoducho, opak je pravdou. Prestavba tak dôležitej dopravnej tepny akou sú Mlynské nivy nie je len o kreslení čiar na asfalte a zohľadňovaní iba chodcov, áut, MHD a bicyklov. Za celým projektom je veľmi komplikovaný proces, v ktorom treba pracovať s omnoho širšími vzťahmi a množstvom pravidiel a nariadení. Celý bulvár je navyše mestským pozemkom a developer tu teda vystupuje “len” ako realizátor projektu. Viac o tom, čo rekonštrukcia obnáša a aký bude jej výsledok sa dočítate v samostatnom článku o rekonštrukcii ulice Mlynské nivy.

 

Mlynské nivy boli odjakživa dopravným uzlom, centrom kreatívneho priemyslu a príjemným miestom na bývanie. Dnes po rokoch stagnácie opäť ožívajú ako moderná centrálna štvrť Bratislavy s jasnou koncepciou. Môže za to jednak ucelené riešenie celej štvrte, jednak spolupráca mnohých svetovo uznávaných architektonických štúdií, ale aj lokálnych architektov, dizajnérov a ďalších talentov, ktoré novú štvrť navrhujú.


Aby štvrť fungovala ucelene, je potrebné pri jej navrhovaní myslieť na každý detail. Aj vďaka snahe tímu Nových Nív prispieť štvrťou k vyššej kvalite života v meste sa projekt stal prvým na svete, ktorému sa podarilo kvalifikovať na registráciu o certifikát novej verzie BREEAM Communities International.

Systém hodnotenia BREEAM je vo svete najpoužívanejšou schémou na posudzovanie trvalej udržateľnosti budov a nadstavba Communities narozdiel od jednej budovy hodnotí celý súbor projektov v rámci určitého územia a pozerá sa na jeho celkový enviromentálny, spoločenský a ekonomický prínos pre danú časť mesta.

Viac o hodnotení BREEAM sa dočítate na stránke Nových Nív.