Stanice na Nivách: od konskej železnice po medzinárodný autobusový terminál

Stanice na Nivách: od konskej železnice po medzinárodný autobusový terminál

Nivy boli už pred viac ako storočím centrom priemyslu, práce a významným dopravným uzlom. Nachádzala sa tu železničná stanica a sieť koľajníc, ktoré neskôr vystriedali medzinárodné autobusové linky. Dnes na existujúcu tradíciu nadväzujú Nové Nivy, ktoré medzinárodnú prepravu pozdvihnú na úroveň 21. storočia.

Oblasť Mlynských nív je už oddávna rušnou “aortou” Bratislavy, kde koncentrovalo svoju výrobu množstvo tovární, združovali sa inovátori a kreatívne profesie, a kam dochádzala za prácou značná časť ľudí v regióne. Z toho vyplýva aj významná úloha Nív ako dôležitého dopravného uzla v železničnej a neskôr aj autobusovej doprave.

V tomto článku sa dočítate ako sa dopravná sieť na Nivách postupne rozširovala, prečo železnicu postupne nahradili autobusy a ako dnes nová Stanica Nivy nadväzuje na bohatú históriu dopravy v lokalite.

Ešte v 19. storočí tieklo v týchto miestach rameno Dunaja a približne v línii ulice Mlynské nivy viedla významná cesta do Prievozu. Cez vodu sa prechádzalo po drevenom moste, ktorý sa nachádzal na dnešnej križovatke s Košickou ulicou.

História železničnej dopravy na Mlynských nivách začala v roku 1840 vybudovaním konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura a neskôr cez Trnavu až do Serede. Išlo o prvú železnicu v uhorskom kráľovstve vôbec. Najstaršia staničná budova v Uhorsku dodnes v Bratislave stojí a nachádza sa na križovatke Krížnej a Legionárskej ulice.

Stanica na rohu Krížnej a Legionárskej (vľavo). Trať konskej železnice prechádzala aj cez dnešné Mlynské Nivy. Zdroj: Wikimedia, Autor: Romancek

Trať konskej železnice pokračovala aj poza Ondrejský cintorín, pretínala spomínanú cestu do Prievozu a pokračovanie Dunajskej ulice, pričom končila pri dnešnom hoteli Carlton.

V tej dobe boli však za traťou poväčšinou iba mokrade a lúky. Najvýraznejši impulz pre rozvoj celej oblasti Nív prišiel až o 50 rokov neskôr, v roku 1890.

Železničná stanica za Ondrejským cintorínom

Ešte v 80. rokoch 19. Storočia bola Bratislava v spojení s pravým brehom Dunaja iba prostredníctvom pontonového mostu, ktorý fungoval od roku 1825. Ak stúpla hladina vody, často bol jeho prechod neistý alebo nemožný.

Postavenie pevného mosta cez Dunaj v roku 1890 úzko súvisí aj s rozvojom Mlynských nív. Zdroj: Bratislavské rožky

Deň pred Silvestrom, v roku 1890 sa Bratislava konečne dočkala prvého pevného mosta pomenovaného po cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorý ho prišiel sám slávnostne otvoriť. Pre zaujímavosť, náklady na jeho vybudovanie v tom čase predstavovali 1 780 000 zlatých. Pre porovnanie, mesačný plat úradníka v tom čase bol približne 25 zlatých.

Vybudovanie Mosta Františka Jozefa (predchodcu dnešného Starého mosta) prispelo k vzniku nových železničných tratí a úzko súviselo aj s rozvojom priemyselnej oblasti na Mlynských nivách.

Nová železničná trať viedla z maďarského Szombathelyu. Po prechode cez železničný most pokračovala po Dostojevského rade a po Lazaretskej ulici až za Ondrejský cintorín. Čiastočne sa pritom využili násypy vybudované už pre konskú železnicu.

Za Ondrejským cintorínom približne v priestore, kde dnes stojí centrála VÚB Banky a CBC Bratislava už vtedy stála železničná stanica s názvom Bratislava-Nové Mesto. Tá pôvodne slúžila ako zoraďovacia stanica najmä pre nákladnú dopravu v súvislosti s bratislavským prístavom, no po vybudovaní mosta jej význam výrazne stúpol.

Rušná stanica v “egyptskej tme”

Stanica Bratislava-Nové Mesto bola po postavení mosta cez Dunaj veľmi rušná, a práve dostupnosť koľajovej dopravy pomohla rýchlemu rozvoju priemyslu v lokalite – uľahčovala dopravu surovín, vývoz hotových produktov aj pohodlný presun pracovnej sily. Zo stanice sa odpájali koľaje, ktoré viedli stredom ulice Mlynské nivy a obsahovali odbočky k okolitým továrňam – koľaje tejto vlečky ste mohli na ulici nájsť ešte pred pár rokmi. Dnes táto tepna prechádza rozsiahlou rekonštrukciou na moderný bulvár s podzemným kruhovým objazdom, cyklotrasami a bohatým priestorom pre peších.

Zo Žitného ostrova do okolitých tovární dochádzalo veľa pracujúcich – spomeňme napríklad známu rafinériu Apollo, továreň Gumon či fabriku na káble Kablo. Od roku 1895 pribudla aj trať vedúca smerom na Dunajskú stredu a neskôr aj na Komárno, takže počet cestujúcich a prepraveného tovaru neustále rástol. Preto o rok neskôr vybudovali aj električkovú trať, ktorá viedla zo stanice cez Dostojevského rad k dnešnému Šafárikovému námestiu. Pred budovou stanice mali svoje stanovište aj konské záprahy – fiakre, ktorými sa cestujúci mohli za poplatok odviezť ďalej do mesta.

Železničná sieť na historickej mape Bratislavy z roku 1931. Zdroj: Zbierka Romana Delikáta

Stanica sa pôvodne budovala podľa vtedajších noriem ako stanica druhej triedy, no po zvýšení dopravných nárokov sa nevyhla dobovej kritike podobne ako sa dnes sťažujeme na nevyhovujúcu Hlavnú stanicu. Stanica zo začiatku nemala ani vodu ani elektrinu a osvetlenie zabezpečovali iba petrolejové lampy.

Cestujúci sa sťažovali na “egyptskú tmu” a v dobovej tlači sa písalo o tom, že: “cudzinec, ktorý príde do Bratislavy na túto stanicu si môže myslieť, že prišiel do zapadákova, nie do veľkomestskej, elegantnej Bratislavy.” Na stanici preto postupne vybudovali nové osvetlenie a vodovod, ale aj nový sklad múky či “ohrieváreň” pre zamestnancov.

Ako sa Bratislava rozširovala, železničná trať v centre mesta čoraz viac prekážala dôležitým komunikáciám. V novom územnom pláne sa rozhodlo, že sa vybuduje koľajový “obchvat” medzi Starým mostom a Hlavnou stanicou, ktorý povedie cez Prievoz. V súvislosti s vybudovaním novej stanice na tejto trase bola stanica Bratislava-Nové mesto premenovaná na Bratislava-Nivy.

Železničná stanica Bratislava-Nivy okolo roku 1970. Zdroj: SNM – Historické múzeum

Rozsah dopravy na nej aj vďaka novšej trati postupne klesal. Posledný vlak z Komárna prišiel do stanice v roku 1962 a z Rusoviec v roku 1972. Budovu železničnej stanice Nivy zbúrali úplne v roku 1984. Pôvodne sa uvažovalo, že na jej mieste vyrastie depo rýchlodráhy, práce ale boli zastavené a trať odstránená. Postupne zanikli aj priemyselné podniky na Mlynských nivách a s nimi aj nevyužívaná vlečková koľaj.

Prvá autobusová stanica na Nivách

V rovnakom roku ako uzavreli železničnú stanicu na Nivách, len kúsok od nej v tom čase otvárali najväčšiu autobusovú stanicu na Slovensku. Výstavba autobusovej stanice na Nivách trvala osem rokov medzi rokmi 1975 až 1983 a architektkou projektu bola Ing. arch. Valéria Triznová.

Autobusová stanica Nivy v roku 1983. Zdroj: Peter Šimončí, TASR

Pôvodne sa autobusová stanica pre diaľkové spoje nachádzala pri Avione na Floriánskom námestí. Medzištátnej doprave v tom čase dominovali autobusy, lietanie nebolo tak dostupné ako dnes a mesto potrebovalo novú modernú stanicu, ktorá by splnila stúpajúce dobové nároky. Postaviť stanicu na Mlynských nivách bolo pritom logickým rozhodnutím – autobusová stanica v širšom centre mesta s výhodnou polohou je pre diaľkovú dopravu ideálnym riešením.

Slávnostné odovzdanie sa konalo v auguste 1983 a zúčastnili sa ho vtedajší poprední štátni funkcionári ako Gejza Šlapka či Ignác Janák, ale aj vtedajší minister vnútra Štefan Lazar či primátor Bratislavy Ladislav Martinák.

V najlepších časoch sa na stanici denne pohybovalo viac ako 50 tisíc ľudí. Zdroj: Archív TASR

Nová moderná stanica bola schopná v čase najväčšej slávy obslúžiť až 20 miliónov ľudí. Disponovala 38 nástupišťami a 10 výstupišťami, pohyblivými schodmi, poštou, zmenárňou, reštauráciou či dispečerským centrom s nepretržitou prevádzkou. Stanica mala pôvodne mať aj 13-poschodový vežiak, ktorý sa však nakoniec nepostavil, lebo sa údajne nezvýšila oceľ.

Stanica pôvodne disponovala aj moderným dispečerským centrom. Zdroj: Archív TASR

Autobusová stanica Mlynské nivy bez väčšej rekonštrukcie prežila 34 rokov, čo sa však odrazilo na jej zanedbanom stave. Nakoniec bola zatvorená 1. októbra 2017 a následne sa začalo s jej asanáciou. Niektoré materiály zo stavby si pritom našli svoje opätovné využite inde –  žulovú dlažbu stanice spred vchodu budovy napríklad zužitkovala Nová Cvernovka a spišský travertín, ktorým bol obložený exteriér a interiér stanice bude možné použiť pri oprave Slovenského rozhlasu.

Dočasná stanica na Bottovej

Dňom zatvorenia starej stanice sa zároveň otvorila dočasná autobusová stanica na Bottovej, ktorá bude slúžiť cestujúcim až do otvorenia novej modernej Stanice Nivy v roku 2020. Do jej výstavby sa investovalo 6,5 milióna eur.

Stanica má dokopy 34 nástupišť a päť výstupišť, nechýba komfortne vybavená čakáreň s bezplatnými toaletami a verejnou wi-fi sieťou, obchodné prevádzky, cyklostojany, miesta na dobitie telefónov či úschovňa batožiny.

Stanica na Bottovej by svoju funkciu mala plniť do roku 2020.

Dobrou správou je, že po skončení prevádzky dočasnej stanice nepoputuje celá do koša. Betón, ktorý sa tu použil bude zrecyklovaný, kým konštrukcie kryjúce nástupištia budú potenciálne ponúknuté slovenským mestám pre ich autobusové stanice či iné využitie vo verejnom priestore.

Stanica Nivy – medzinárodný terminál pre 21. storočie

Aktuálne na mieste prvej autobusovej stanice na Nivách nachádza jedno z najväčších stavenísk v Európe a čoskoro tu vyrastie úplne nová moderná Stanica Nivy. Nová budova skombinuje v jednom celku medzinárodný autobusový terminál letiskového typu spolu s nákupným centrom, modernou tržnicou a verejnou mestskou zeleňou na streche. Súčasťou projektu je aj najvyššia kancelárska budova na Slovensku, Nivy Tower, ktorá sa pridá k niekoľkým ďalším administratívnym budovám v susedstve.

Nová stanica skombinuje autobusový terminál, nákupné centrum, tržnicu a mestský park na streche.

Vďaka strategickej polohe v širšom centre mesta Stanica Nivy nielen obslúži množstvo cestujúcich, ale ponúkne priestor pre trávenie času ako obyvateľom z okolitých rezidenčných štvrtí, tak aj zamestnancom vznikajúcej biznisovej zóny Nových Nív.

V kombinácii s jednoduchým napojením na obchvat a autobusy MHD tu vznikne dopravný a spoločenský uzol, akým Mlynské nivy aj vďaka dopravným spojeniam s regiónom vždy boli. Stanica Nivy tak prispeje k transformácii miesta na modernú štvrť pre kreatívnu prácu, v ktorej sa Bratislava nedávno stala európskym lídrom.

Budova stanice bude mať tri nadzemné a dve podzemné podlažia, pričom parkovacie plochy a nástupištia autobusov sú plánované pod zemou. Podobne „podzemné“ riešenia nástupišť by ste našli napríklad v Helsinkách, Madride či v New Yorku.

Prvé dve nadzemné podlažia Stanice Nivy budú patriť obchodom a službám. Na prízemí nájdete v pohodlnej dostupnosti obchody, ktoré cestujúci pred odchodom či po príjazde vyhľadávajú ako prvé – potraviny a často využívané služby. Prvé poschodie ponúkne zážitkové nakupovanie v podobe celistvého, uzavretého okruhu združujúceho všetok tovar ako obuv, oblečenie, športové potreby, parfumy či doplnky na jednom podlaží.

Jedným z hlavných lákadiel stanice má byť moderná mestská tržnica na 2. poschodí. Štýlom bude pripomínať typické európske tržnice, ktoré možno poznáte z miest ako Barcelona či Florencia. Prevádzky a stánky v tržnici ponúknu návštevníkom domáce produkty či sezónne potraviny a možnosť prísť ochutnať niečo nové alebo sa zúčastniť zaujímavých gastronomických podujatí.

Čerešničkou na torte Stanice Nivy bude jej zelená strecha s rozlohou 2 futbalových ihrísk. Tá poslúži aj návštevníkom, ktorí inak nákupné centrá veľmi nenavštevujú a poskytne priestor pre aktívny oddych, pokojný relax či prácu alebo stretnutia v príjemnom prostredí mestského parku.

Ľudia z okolia tu budú môcť využiť komunitné záhrady, detské ihrisko, kaviarne či miesta na pikniky a grilovanie. K dispozícii bude aj početné vybavenie na šport vrátane bežeckej dráhy, basketbalového koša, lezeckej steny či workoutového ihriska.

Po dokončení stanica podľa odhadov denne pritiahne 55-tisíc ľudí a obslúži cestujúcich z viac ako 760 miest na Slovensku i v zahraničí.

Stanica Nivy vyrastajúca v kontexte modernej biznisovej štvrte Nových Nív dnes prirodzene nadväzuje na silnú tradíciu dôležitého dopravného uzla. Už pred viac ako storočím sa Mlynské nivy stali rušným miestom a moderným centrom kreatívneho priemyslu, kam cestovalo mnoho ľudí za prácou a odkiaľ sa vyvážalo množstvo výrobkov do celého sveta.

Zóna odvtedy síce dlhé roky chátrala, no dnes jej význam s vybudovaním Nových Nív opäť výrazne stúpne: vyše sto rokov tradície dopravy a priemyslu tu dnes vrcholí cez svetovú architektúru, ľudský prístup a technológie 21. storočia. Mlynské nivy tak práve začínajú písať novú, modernú kapitolu svojej už dnes bohatej histórie.


Pri písaní článku nám boli nápomocné tieto zdroje:
GAŽO, Mikuláš – HOLČÍK, Štefan – ZINSER, Otto. 2003. Bratislava pred sto rokmi a dnes. Bratislava : Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT. 2003. ISBN 80-88912-45-8
SZOJKA, Ladislav. Bratislava a železnice. Bratislava : HMH, s. r. o. ISBN 978-80-969725-1-7
Web stránky: YIMBA, Vtedy.sk, Wikipedia
Táto webová stránka používa cookies k zlepšeniu používateľskej skúsenosti. Používaním našej webovej stránky súhlasíte si všetkými cookie v súlade s našou politikou cookie. Viac informácií.
Rozumiem