Architekt Roman Talaš: Som hrdý na to, že Stanica Nivy bude mestotvorným orientačným bodom

Architekt Roman Talaš: Som hrdý na to, že Stanica Nivy bude mestotvorným orientačným bodom

Roman Talaš z architektonického ateliéru Siebert+Talaš žije a pracuje na Nových Nivách. Práve to ho spolu s tímom ovplyvnilo aj pri návrhu novej autobusovej stanice. Spoluautor projektu Stanice Nivy v rozhovore prezradil, ako stavba podobnej veľkosti vzniká, na ktoré jej prvky sa ako architekt najviac teší, aj to, aký typ projektov Bratislave podľa neho chýba.

Počas návštevy jeho ateliéru sme sa s Romanom rozprávali aj o tom, prečo je dôležité znížiť environmentálnu záťaž architektúry, ako by  malo vyzerať dobre navrhnuté moderné mesto či ako vníma diskusiu k architektonickým projektom.

Na Nových Nivách žijete aj pracujete. Ovplyvnilo to nejako návrh budovy, ktorá bude dôležitou súčasťou vašej štvrte?

Podkladom návrhu boli bežné ľudské činnosti, ktoré všetci vykonávame na dennej báze. Položili sme si aj otázku, či by tejto lokalite nemohla nová budova ponúknuť aj niečo viac ako to, na čo sú ľudia zvyknutí.

Podarilo sa vám na túto otázku v prípade Stanice Nivy odpovedať?

Takéto komplexné budovy sú postavené na dvoch pilieroch: vznikajú želaním investora a musia sa zhodovať s víziami rozvoja mesta. Architekt, alebo v tomto prípade tím architektov v spolupráci s londýnskym štúdiom Benoy, až potom prináša návrh koncepcie budovy. Aby to nebolo úplne jednoduché, tak autobusová stanica má aj verejnú funkciu, ktorá sa dotýka širokého spektra ľudí. S tým sú spojené emócie týkajúce sa dizajnu a funkčnosti celej stavby. Naším cieľom bolo hlavne zlepšenie predchádzajúceho neudržateľného stavu a koncentrovať nové možnosti využitia územia.

Ako dlho už na projekte pracujete?

Nad novým zadaním investora sme sa začali zamýšľať v roku 2012. Nový koncept, ktorý vtedy vznikal, nám rozšíril možnosti a umožnil navrhnúť najvyššiu administratívnu budovu na Slovensku. Stanicu a jej technické zázemie sa nám podarilo umiestniť do suterénu, takže návštevníci môžu väčšinu času tráviť v nadzemných podlažiach alebo na otvorenej zelenej streche.

Skúste opísať tento návrh aj ľuďom, ktorí ho ešte nevideli. Prečo by mali tráviť čas práve na streche?

Dlho sme pracovali na tom, aby sa budova vnímala aj ako miesto na trávenie voľného času. Vznikol z toho koncept komunitnej zelenej strechy, ktorá ponúka priestor na viaceré aktivity. Bude tam štedrá zelená plocha, bežecká dráha, reštaurácie a rôzne možnosti na oddych. Aktívna zelená strecha bude dokonca najväčšou svojho druhu v Európe.

Okrem zelenej strechy sú aj ďalšie vlastnosti Stanice Nivy,  ktoré by ste chceli vyzdvihnúť?

Vypichol by som filozoficky najdôležitejšiu – snažili sme sa budovu stanice spojiť s mestom. Nechceli sme, aby vyzerala ako štandardná budova polyfunkčného centra.  Vznikla tak myšlienka kameňov, zhmotnených do troch amorfných tvarov, ktoré visia nad bulvárom Mlynské nivy a symbolizujú historickú polohu potoka, ktorý tu tiekol v časoch, keď ešte Dunaj nebol regulovaný.

Budova stanice je mestotvorná – táto výšková budova bude dôležitým orientačným bodom, ktorý plní dopravnú a orientačnú funkciu. Ľudia budú vedieť, že tam, kde je najvyššia budova, je autobusová stanica.

Som rád, že súčasťou projektu je aj budovanie kvalitnej infraštruktúry v štvrti Nové Nivy. Okrem zaujímavej kruhovej križovatky je celá ulica dizajnovaná so všetkými požiadavkami na pohyb  rôznych užívateľov – od peších cez cyklistov, vozidiel MHD až po individuálnu dopravu.

Je typ stavby alebo projektu, ktorý vám v Bratislave chýba, a chceli by ste ho navrhnúť?

Mesto v rámci svojich finančných možností doteraz pristupovalo veľmi obmedzene k stavbám s verejnou funkciou. Rád by som sa aj do budúcnosti venoval niečomu, čo by prispelo k este väčšej mestotvornosti. Bratislava sa vyvíjala komerčne a iniciatívu prevzali súkromné spoločnosti, od ktorých pochádza 99 % projektov.

Nie je to vždy nevýhoda, ale vzťah medzi developerom, mestom a verejnosťou je komplikovaný a často dochádza k nezhodám. Stanica Nivy je dobrým príkladom prospešného prieniku privátneho a verejného sektora. Mali by sme sa poučiť z minulosti, pochopiť trhové prostredie a nastaviť procesy, ktoré umožnia vznik podobnych stavieb, aj keď možno s inou funkciou.

Architektúra a development sú u nás často kontroverznou témou. Ako vnímate reakcie a prípadnú diskusiu verejnosti na projekty?

Každý má právo na názor, všetci žijeme v rovnakom prostredí a môžeme debatovať o tom, či ho pomáhame vytvárať, alebo sme len pozorovatelia. Zóna Nové Nivy bude v tomto jednou z najdôležitejších pre mesto, pretože intenzita výstavby v tesnej blízkosti Starého Mesta, ktorú spôsobilo bombardovanie Apolky, je jedinečným úkazom.

Bratislava bude vďaka tomu veľmi atraktívna aj v budúcnosti a je dôležité, ako budeme vedieť zmeny komunikovať vo verejnej asociacii. Stanica má napríklad aj skryté možnosti budúceho rozvoja, podzemie je pripravené na pripojenie podzemného vlaku pre rozšírenie lokálnej aj medzinárodnej dopravy.

Ako podľa vás Bratislavu zlepšuje vznikajúca štvrť Nové Nivy?

Vznikom moderného mestského bulváru sfunkčňuje mestskú infraštruktúru. Na túto komunikáciu sú naviazané budovy a priestory, ktoré tvoria dokončený celok. Vďaka nemu  vzniká v priestore nová funkčná a bezpečná časť mesta.

Ktoré súčasné architektonické trendy budú mať najväčší vplyv na ľudí aj mimo odbornej komunity v budúcnosti?

Fakty týkajúce sa klimatických zmien sú natoľko nespochybniteľné, že radikálne ovplyvnia všetky profesie vrátane architektúry. Prichádza klimatická revolúcia, ktorá zmení správanie ľudí podobne ako kedysi technologická revolúcia. Architektúra je dnes súčasťou stavebného priemyslu, ktorý patrí k najväčším znečisťovateľom životného prostredia.

Preto je dôležité nájsť spôsob, ako životné prostredie zaťažovať čo najmenej. Myslím si, že tieto faktory budú zohrávať úlohu v cenách, za ktoré sa budú budovy stavať a predávať. My už dnes investujeme do vývoja nových technológií a veríme, že sa nám čo najrýchlejšie podarí nájsť riešenie.

Aké vlastnosti by podľa vás malo mať moderné mesto navrhnuté hlavne pre svojich občanov?

Jednoznačne vyváženosť hustoty zástavby. Je to náročný proces, ktorý podlieha technickým možnostiam, emóciám a politike. Ak sa podarí vybudovať mestské časti s ideálnou hustotou, tak ich musíme dobre prepojiť dopravou a to v Bratislave dlhodobo nefunguje, lebo územné plánovanie je založené na minulosti. Prioritou by mala byť doprava pre peších, potom pre cyklistov, zásobovanie, hromadná doprava a až na záver individuálna.

Ďalší dôležitý bod je obľúbená téma každej komunity – verejné priestory. Voľný čas má v živote človeka dôležitú funkciu a musí sa mu venovať náležitá pozornosť finančne pokrytá. A na záver nemôžeme zabudnúť ani na plošné prepojenia nových technológií s existujúcou infraštruktúrou. Dnes sa to deje iba lokálne – v centre mesta napríklad už vidíme lavičky na nabíjanie mobilu, ale v iných mestských častiach ich nenájdete.


Roman Talaš patrí medzi zaujímavé osobnosti, ktoré môžete popri dizajnéroch, hudobníkoch, archeológoch či právnikoch stretnúť v uliciach Nových Nív. Práve rozmanitosť charakterov v lokalite prispieva k tomu, že štvrť ožíva a stáva sa z nej súčasť centra Bratislavy.

Súčasný rozvoj Nových Nív postupne mení roky zanedbávanú priemyselnú zónu na miesto, kde sa už dnes stretávajú pracujúci, obyvatelia aj návštevníci hlavného mesta. V seriáli Nivy na Slovíčko sa snažíme túto komunitu spájajúcu biznis, voľný čas a príjemné bývanie spoznávať cez rozhovory o tom, ako sa tu dnes žije, býva a pracuje.

Po dokončení všetkých projektov tu nájdete nielen najmodernejšie kancelárie na Slovensku, ale aj autobusový terminál, farmársku tržnicu s nákupným centrom, aktívnu zelenú strechu a množstvo ďalších príležitostí na trávenie času. To všetko vhodne doplní rezidenčnú zástavbu v oblasti, čím sa z geografického stredu Bratislavy stane miesto úplne pre každého. Nové Nivy sa tak opäť stanú dopravným aj spoločenským uzlom Bratislavy, ktorým historicky vždy boli.


Foto: Dominika Behúlová