Dizajnér z Rumunska: S Bratislavčanmi ma spája láska k vešaniu kvetov z okien a balkónov

Adrian Mititelu je rumunský dizajnér a ilustrátor, ktorého na Slovensko prilákala možnosť pracovať v dizajnovom štúdiu Milk. Po Záhrebe a Londýne tak zakotvil v Bratislave a udomácnil sa na Nových Nivách.
Pre viac obsahu skroluj nižšie
7. Február 2020

V rozhovore Adrian rozprával o prvých dojmoch z nového prostredia, prečo je rád, že má kúsok od domu autobusovú stanicu, aj o láske, ktorú má spoločnú s obyvateľmi Nových Nív.

Ako sa si sa dostal zo svojho rodného mesta Jasi v Rumunsku až do Bratislavy?

Vždy ma lákali zachádzky a vedľajšie cesty. Skúsenosti ma naučili, že v živote toho viem objaviť oveľa viac, ak vykročím mimo vopred naplánovanej cesty a nechám to na spontánnosť.

Bratislava je jedným z takýchto momentov – destinácia, nad ktorou som nikdy nepremýšlal, no zrazu sa v mojom živote objavila na kľukatej a vlastne náhodnej ceste cez Londýn, Záhreb a Bukurešť. Priviedol ma sem cit pre dobrodružstvo, ale aj oddanosť môjmu remeslu, keď som sa prihlásil na voľnú pozíciu do lokálneho dizajnového štúdia Milk.

Ktoré z miest, v ktorých si žil, považuješ za domov?

V poslednej dobe mám čoraz menej dôvodov volať domovom moje rodné mesto, kde som vyrastal a strávil pubertu. Bol som tam naposledy počas sviatkov a celý čas som za domov označoval Bratislavu. Takže domov je pre mňa asi miesto, kam chodíš spávať, máš tam svoje veci a chýba ti. Skrátka, je to to miesto, kam sa rád vraciaš.

Vedel si niečo o Bratislave predtým, ako si sa sem rozhodol presťahovať?

Bez nútenia sa priznám, že veľa toho nebolo (smiech). Môj prvý kontakt s týmto mestom a jeho obyvateľmi bol až v lete 2018, niekoľko mesiacov pred nástupom do práce. Vtedy som sem prišiel spoznať budúcich kolegov.

Aké boli tvoje prvé dojmy?

Všetci zvyknú hovoriť, že august je čas, keď chcú všetci vypadnúť z mesta von a relaxovať. Ja si napriek tomu spomínam na celkom prekvapivo rušnú atmosféru Starého Mesta a pocit, že aj keď sa už leto končí, tak jeseň je ešte ďaleko.

Keď si si v Bratislave začínal hľadať bývanie, robil si si rešerš a vybral štvrť Nové Nivy alebo to bola jedna z tých náhodných udalostí v tvojom živote?

Povedzme, že to bola šťastná náhoda. Jeden z mojich kolegov mi vtedy dal na výber dve možnosti a odporučil práve túto lokalitu, takže som si vybral byt, v ktorom bývam doteraz.

Na Nivách sa ti teda asi zapáčilo, keď si sa tu rozhodol zostať…

Sťahoval som sa na začiatku januára do úplne inej atmosféry, akú som tu zažil počas slnečných letných dní. Napriek tomu som z tejto štvrte mal vágny pocit, že sa v okolí niečo deje. Tešilo ma, že mám autobusovú stanicu kúsok od domu a môžem sa vybrať objavovať Slovensko alebo vycestovať do zahraničia kedykoľvek budem mať náladu.

Žiješ tu už takmer rok, ktoré miesta v okolí sú tvoje obľúbené?

Je tu viacero výborných barov a kaviarní, ja mám veľmi rád Pecto a Pán Králiček Priestor. Napriek tomu si myslím, že je tu stále dosť miesta pre nových prisťahovalcov a som zvedavý, aké podniky sem prinesie development štvrte po dokončení bulváru na Nivách.

Zisťoval si si aj niečo o Nových Nivách? Vieš napríklad, prečo je oblasť Nív dôležitá pre mesto?

Možno sa mýlim, ale od viacerých ľudí som počul, že práve táto časť mesta je známa svojou kreatívnou komunitou. Čo sa týka mesta tak predpokladám, že je to dôležitý spoločenský a dopravný uzol, keďže je tu, myslím, jediná autobusová stanica.

Je niečo, čo ti v tejto štvrti chýba a čo by v nej výrazne zvýšilo kvalitu života?

Áno, určite by tu malo byť viac priestorov s verejnou funkciou. Napríklad námestia, pešie zóny s obchodmi, reštauráciami, barmi, galériami a miesta, kde sa môžu rezidenti a pracujúci ľudia z okolia stretávať a spoznávať. Počul som, že nová autobusová stanica bude mať zelenú strechu, kam sa bude dať chodiť oddychovať aj športovať, a bude zaujímavé sledovať, ako to prispeje k spoločenskému životu v okolí.

Prišla ťa už navštíviť rodina alebo kamaráti? Čo si im v Bratislave ukázal?

Bola tu už celá moja rodina aj dosť veľa dobrých kamarátov. Pre väčšinu z nich to bol prvý kontakt s Bratislavou, takže, samozrejme, chceli vidieť miesta, ktoré lákajú väčšinu turistov.

Veľmi si ale obľúbili námestie pred Starou tržnicou v Starom Meste, pretože sa tam príjemne trávi čas s miestnymi a získaš tak lepšiu predstavu o živote tohto mesta.

Čo ti v Bratislave chýba a čo by si si z nej rád odniesol, ak by si sa niekedy znova sťahoval?

Najviac mi chýbajú kamaráti, ale to sa deje všade. Neviem, čo ma v budúcnosti čaká, ale rád by som si udržal pocit, že mesto, v ktorom bývam, mi dáva dostatok možností na kultúru a zábavu a je zároveň dostatočne malé, aby sa v ňom pohodlne presúvalo pešo.

Čo najviac potrebujú na život v meste kreatívni ľudia ako ty?

Myslím, že všetci sa zhodneme, že kreativita neprekvitá všade a platí to aj o Bratislave a jej častiach. Kreatívny biznis si vyžaduje veľa času a vstupy viacerých aktérov. Miesto, kde sa môžu dizajnéri, tvorcovia a umelci stretávať a spolupracovať, podľa mňa rozvíja komunitu, z ktorej profituje celé mesto.

Žil si na západe aj vo viacerých mestách niekdajšieho východného bloku. Vieš tieto dva svety porovnať? Všimol si si niečo špecifické na Bratislave?

Na túto otázku vie podľa mňa dať komplexnú odpoveď skôr nejaký sociológ, ale ja vždy hovorím, že „západné“ prvky – predstavte si pod tým, čo chcete – sú v Bratislave oveľa prítomnejšie, ako vo veľa mestách v Rumunsku.

Možno to niekoho z mojich rumunských kamarátov pobúri, no ak by som mal spomenúť jeden príklad, bola by to miera pozornosti, ktorá sa venuje tomu, aby verejné priestory slúžili ľuďom. V Bratislave som si tiež všimol, že veľa lokálov vešia rastliny a kvety z okien a balkónov. A to je niečo, čo milujem aj ja.



Foto: Soňa Maletz