Jarná starostlivosť o zelených členov domácnosti

Úloha našich izbových rastliniek je v týchto dňoch ešte významnejšia, ako doteraz. Prirodzené svetlo a zeleň, ktorá nás obklopuje, totiž znižuje stres, zvyšuje produktivitu a podporuje kreativitu. Spolu s odborníčkami z Botanical Lab sme sa pozreli na to, ako ich na jar prebudiť, aby nám robili radosť aj naďalej.
Pre viac obsahuj skroluj nižšie
4. Máj 2020

Sukulenty, kaktusy, tropické rastliny či paprade – každá rastlinka má s príchodom jari svoje  špecifické potreby, no existuje niekoľko všeobecných základných krokov, ktorými im vieme dopomôcť k úspešnému prebudeniu po zimnom spánku.

S príchodom jari sa po zimnom “období temna” začínajú rastlinky prebúdzať, ťahať sa za svetlom a po mesiacoch rastového pokoja tvoriť nové listy. To je ideálny čas na to, aby sme im dopriali trochu viac priestoru na rast a doplnili živiny. Izbové rastliny presádzame väčšinou každoročne.

Doprajte im priestor na rast

Na začiatku je potrebné správne zhodnotiť, či rastline stačí iba výmena starého substrátu za nový, tj. či ju ponecháme v rovnakej nádobe, alebo celkové presadenie do väčšieho črepníka.

Pri väčšine izbových rastlín nemusia byť črepníky príliš hlboké ani široké, zväčša rastlinám postačí nádoba o 2-3 cm väčšia, než tá pôvodná. Pri presádzaní rastlinu opatrne vyklopíme, starú zeminu aspoň sčasti odstránime z koreňového balu a rastlinu opatrne zasadíme do novej zeminy.

Dbáme pritom na zabezpečenie dobrej drenáže – na spodok črepníka pridáme za hrsť kamienkov alebo keramzitu, ktoré zabránia upchávaniu odtokových otvorov.

Pri presádzaní je dobré pamätať na to, že tvar a veľkosť nádoby má zodpovedať požiadavkám konkrétnej rastliny.

Čas na výživu

V období rastu, tj. jar/leto, je ten pravý čas na to, aby ste svojim rastlinám dodali ďalšiu energiu v podobe hnojiva. Väčšinou postačí akékoľvek umelé alebo organické hnojivo pre izbové rastliny, ktoré je lepšie zriediť o niečo viac, než ako sa odporúča v návode na použitie. Vhodné sú aj živinami sýtené tyčinky s rôznym časom pôsobenia, ktoré vsunieme priamo do substrátu, alebo dlho pôsobiace granule, ktoré pri presádzaní primiešame do pôdy.

Výber hnojív je široký a ich ponuka sa rýchlo mení. Veľmi vhodné sú hnojivá ako Kristalon, ktorý slúži na podporu rastu a kvitnutia alebo organické hnojivá na báze výťažkov z morských rias či netopierieho trusu, ako napríklad Guanokalong. Môžete tiež použiť organický materiál, ako napríklad výluh z vermikompostu, tzv. „dážďovkový čaj“. Zachytený drenážny výluh z vermikompostu je plný živín a po zriedení vodou, najlepšie v pomere 1:10, raz za dva týždne poslúži ako tekuté hnojivo.

 Pri výbere hnojiva je v prvom rade potrebné dbať na individuálne potreby rastliny. Ak si nie ste celkom istí tým, akú výživu vaša rastlinka potrebuje, rozhodnite sa pre hnojivá s vyváženým obsahom dusíkatých a fosforečných solí. Hnojivá s vysokým obsahom dusíka totiž podporujú rast a výborne sa hodia na prihnojovanie druhov s okrasnými listami, no podpora tvorby chlorofylu môže zároveň potlačiť výraznú farebnosť panašovania (napr. u kaládii alebo “bielej” monstery)

Z jednej dve

Jarné obdobie je taktiež skvelou príležitosťou na rozmnožovanie a výsev rastlín.

Vegetatívne rozmnožovanie je najjednoduchším spôsobom rozmnožovania – z rastliny buď oddelíme trs, alebo časť z nej odrežeme a necháme ju zakoreniť vo vode (monstera, potosovec, syngónium) či vo velmi vlhkom perlite (fikus, citlivejšie aroidy). Pri oddelení rastlinu jednoducho vyklopíme z črepníka, prečistíme koreňový bal a opatrne skúsime, či sa menší trs oddelí sám (zamiokulkas, sansevieria, pilea).

Rovnako jednoduché je priame využitie mladých rastliniek, ktoré určité druhy vytvárajú na okrajoch listov, výhonkoch alebo hľuzách (zelenec, kalanchoe). Nové kusy potom zasadíme do samostatných nádob.

 Rozmnožovanie výsevom, tzv. generatívne rozmnožovanie, je ďalšou z možností a zároveň jedným z najväčších potešení každého pestovateľa. Pestovanie rastliniek priamo zo semena je síce časovo náročnejšie, ale pri úspešnom výsledku rozhodne stojí za to.

Jarná očista

Okrem samotnej závlahy je preto dôležité zabezpečiť rastlinám aj optimálnu vlhkosť vzduchu, a to pravidelným rosením alebo pomocou humifikátorov.

Najúčinnejším zvlhčovačom vzduchu sú však samotné rastliny – čím je ich v miestnosti viac, tým vyparujú viac vody a zároveň čistia vzduch. Optimálne vlhkostné podmienky by sme mali väčšine rastlín zabezpečiť celoročne.

Extra jarnú starostlivosť môžeme rastlinám dopriať vo forme vlažnej sprchy (neplatí to pre kaktusy, sukulenty či napríklad begónie) alebo mechanického čistenia mokrou handričkou. Prach, ktorý sa hromadí na listoch, totiž blokuje dýchanie rastliny a zamedzuje dostatočnú absorpciu svetla pre fotosyntézu.

Pre stále udržanie čistých a zdravých listov nám môžu pomôcť aj rôzne voľne dostupné prípravky a postreky, ktoré súčasne pôsobia preventívne aj proti škodcom a rôznym hubovým ochoreniam. Z organických variantov je výborným pomocníkom napríklad zriedený neemový olej.

Súčasné mestské byty majú na rozdiel od prirodzeného prostredia rastlín takmer “polopúštnu” klímu s veľmi nízkym obsahom vzdušnej vlhkosti. Takéto podmienky vyhovujú iba obmedzenému sortimentu tropických rastlín (dobre sa pri nej darí napríklad kaktusom a sukulentom). Suchý vzduch navyše podporuje rozmnožovanie niektorých škodcov.

Sťahovať či nesťahovať?

Každý druh rastliny si vyžaduje individuálne množstvo svetla a má tiež vlastné teplotné hranice, v rámci ktorých dokáže prežiť. Tieto dva základné faktory treba mať na pamäti pri hľadaní vhodného stanoviska v interiéri, a to v závislosti od meniacich sa ročných období.

S príchodom jari začínajú južne a západne orientované okná prepúšťať oveľa viac svetla, pretože sa predlžujú dni. Intenzívne slnečné svetlo by tak v nadchádzajúcich mesiacoch mohlo jemné listy polotieňomilných tropických rastlín popáliť. Namiesto toho na parapety a do blízkosti okien po zime presunieme svetlomilné kaktusy a sukulenty, cibuľoviny, bromélie alebo niektoré druhy orchideí.

Polotieňomilným druhom, ako napr. pilea, monstera, nefrolepka, budú vyhovovať inak orientované okná, prípadne svetlejšie miestnosti. Najmenej náročná a zároveň dosť vzácna skupina tieňomilných rastlín si vystačí aj s menším množstvom svetla a rastliny ako napr. aspidistra a aglaonema budú prosperovať aj na miestach, ktoré sú ďalej od okien. 

V svetelných a teplotných nárokoch sú zdomácnené izbové rastliny prispôsobivejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Kolísanie teplôt v byte, ktoré nastáva v priebehu roka aj dňa, väčšina rastlín dobre znáša, a dokonca im aj prospieva. Zodpovedá totiž teplotným výkyvom v prírode a väčšinou podmieňuje kvitnutie alebo podporuje rast nových výhonkov.

Pozor na popáleniny

Prenosné rastliny, ako napr. oleander alebo granátovník, môžu byť vonku omnoho skôr, no väčšinu izbových rastlín vykladáme na balkón alebo terasu až v druhej polovici mája. 

V prvých týždňoch je dôležité chrániť ich pred priamym slnkom, aby sa listy nepopálili. Niektoré izbové rastliny, ako napr. antúrium alebo väčšina “chlpatých” begónií, však na letnenie nie sú vhodné vôbec.

Ako rastlinky zalievať, rozmnožovať či zbaviť ich neželaných škodcov? Na to sa pozrieme už onedlho. Ak ste si práve uvedomili, že váš interiér by potreboval nejaký nový zelený prírastok, kliknite do nového e-shopu Botanical Lab 😊

Za fotografie ďakujeme Botanical Lab.