Ornitológ: Mestské vtáky nikdy neochránime, ak budeme ničiť ich domov

Ján Dobšovič už na Slovensku videl takmer 300 rôznych druhov vtákov. O ornitológiu sa zaujíma od detstva, venoval sa jej aj počas štúdia environmentalistiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a v roku 2011 založil cestovnú kanceláriu Watching.sk zameranú na pozorovanie prírody a sledovanie vtáctva.
Pre viac obsahuj skroluj nižšie
28. Január 2020

V rozhovore sa dozviete, ktoré druhy vtákov môžete bežne stretnúť na Nových Nivách, ktorý z nich je oveľa vzácnejší pre zahraničných turistov ako pre lokálnych rezidentov, ale aj to, čo v meste vtáky najviac ohrozuje a ako im môžeme pomôcť.

Pod mestským vtákom si väčšina ľudí predstaví holuba, prípadne vranu. Aké vtáky v skutočnosti žijú v Bratislave?

Kedysi to boli naozaj prevažne holuby a vrabce, ostatných druhov tu bolo menej. Postupne začali vtáky zisťovať, že v mestách nemajú nepriateľov a je tu zároveň dosť potravy, takže sa začali sťahovať do blízkosti ľudí. Dnes už v mestách hniezdia aj sýkorky, mucháre či drozdy čierne. Kedysi bolo vzácne vidieť napríklad holuba hrivnáka, nášho najväčšieho holuba s bielymi fľakmi na krídlach a na hrdle. Teraz je to bežné, ja som videl jeho hniezdo už aj na Americkom námestí.

Nasledovali tieto vtáky do mesta aj predátory?

Áno, postupne sem prišli straky, vrany alebo pustovka – druh sokola, ktorý hniezdi na balkónoch aj v Ružinove či Petržalke. Niektorí ľudia možno poznajú aj myšiarku ušatú. To je taká milá malá sovička, ktorá občas lezie na nervy, pretože keď mláďatá vyjdú z hniezda a potrebujú nakŕmiť, tak sa každých desať sekúnd ozývajú tenkým pískaním. Na to vždy hovorím, že treba dva týždne vydržať, lebo je lepšie mať v okolí myšiarky ako myši.

Akého najvzácnejšieho vtáka si v okolí Bratislavy videl?

Keď som začínal s cestovnou kanceláriou, boli sme sa kamarátom na každoročnom vtáčom veľtrhu na Neziderskom jazere, kde som mu chcel ukázať trsteniarika. Boli sme sa prejsť, trsteniarik sa ozýval, ale niečo sa mi na ňom nezdalo. Ide o malé hnedé vtáky, ktoré na seba všetky veľmi podobajú, a ja som tohto trsteniarika určil ako trsteniarika vodného, čo je vzácny vták z celosvetového hľadiska.

Na tabuli so zoznamom vtákov, ktoré pri jazere žijú, sa tento druh označuje ako „veľmi vzácny túlavý migrant“, ktorý sa v okolí vyskytuje iba v októbri. A bol apríl. Zrazu sa pri nás zastavili ľudia z Klubu 300 (združenie ľudí, ktorí v Rakúsku videli aspoň 300 druhov vtákov). Začali nás spovedať, či je to naozaj trsteniarik vodný, a potom rozposlali správu ostatným kolegom, takže o chvíľu bolo na mieste 40 ornitológov, ktorí ho chceli vidieť, a gratulovali nám. Bolo to veľmi pekné, vzácne a úspešné pozorovanie, s ktorým sme si spravili veľmi dobré meno.

Nečakal by som, že malý hnedý vtáčik bude taký vzácny. Aký je vlastne najfarebnejší vták, ktorý žije na Slovensku?

Včelárik zlatý, ktorý má na sebe údajne až 16 farieb. Patrí do skupiny krakľovcov, kde máme na Slovensku 4 druhy a všetky sú také výstredné. Včelárika môžete začiatkom mája pozorovať na Devínskej Kobyle a na Sandbergu, kde si hĺbi v svahoch diery, v ktorých hniezdi. Počas exkurzií sa ľudí rád pýtam jednu otázku a rád by som ju položil aj tebe, aj vašim čitateľom: čím sa živí včelárik?

Ja by som hneď „na prvú“ chcel povedať, že včelami, ale bojím sa, že je to chyták a bude to niečo zvláštne ako čokoláda.

Nie je to chyták, naozaj sa živí blanokrídlym hmyzom, hlavne včelami. Za správnu odpoveď dám ešte jednu otázku: je včelárik sťahovavý?

Podľa mňa áno, keďže sa jeho hlavný zdroj potravy skrýva počas zimy v úľoch.

Presne tak. Ale prekvapilo by ťa, koľko ľudí nevie na túto otázku odpovedať. Zvyknem sa to pýtať preto, aby som na exkurziách nerozprával celý čas iba ja,  takáto interaktívna forma je lepšia na zapamätanie niektorých vecí.

Akého najvzácnejšieho vtáka môžu ľudia vidieť bez toho, aby išli do prírody? Napríklad niekto, kto býva na sídlisku a ide na nákup.

Napríklad ďatľa hnedkavého, ktorého sme pred chvíľou videli aj tu na Nových Nivách. Pre nás možno nie je až taký vzácny, ale často nám chodia klienti zo zahraničia, ktorí chcú vidieť hlavne sovy a ďatle. V Anglicku napríklad bežne žijú len 2 druhy sov a 2 druhy ďatľov, my máme z každého 10. Keď nám ľudia posielajú zoznam vtákov, ktoré chcú vidieť, často tam býva práve ďateľ hnedkavý, ktorého hniezdo som už našiel aj na Trnavskom mýte alebo na Blumentálskej ulici.

Spomeniem aj muchárika malého, ktorý je pre Angličanov rovnako vzácny. Žije v bukových lesoch, ktorých veľa nemajú. My sme jedno hniezdo našli na Železnej studničke pri odbočke na Kačín. Muchárik malý má zaujímavý hlas, ozýva sa, ako keby ste štartovali staré pokazené auto.

Veľa ľudí vie, že lastovičky odlietajú na zimu do teplých krajín. Ja som si všimol, že vrany si okolo môjho domu hádžu na cestu orechy, aby im ich autá pomohli otvoriť. Aké zaujímavé správanie vtákov ľudia podľa teba nepoznajú?

Ja sa rád sústredím na naše druhy vtákov, takže spomeniem kormorána malého. Hniezdi na Neziderskom jazere, ktoré je južnejšie od Čunova a Hrušovskej zdrže – vodnej plochy, ktorej hovoríme vodné dielo Gabčíkovo. Tieto vodné plochy sú na Dunaji, ktorý je teplá rieka, ktorá na rozdiel od plytkého Neziderského jazera nezamŕza, takže kormorány sa k nám v zime sťahujú netradične z juhu na sever.

Čo sa môžeme pozorovaním vtákov naučiť o prostredí, v ktorom žijeme?

Predstavte si, že prídete na jar do lesa a je tam ticho. Ak niekde chýbajú vtáky, je to sterilné a nezdravé prostredie. Ak sa vtáky niekde premnožili, znamená to, že je premnožená ich potrava. Napríklad ďubník trojprstý je špecialista na lykožrúta, takže veľa ďubníkov na jednom mieste vám naznačuje premnoženie lykožrúta. V Škótsku zasa patrí rezort lesov pod ministerstvo zdravotníctva a pozorovanie vtákov sa predpisuje ako terapia.

Počul som takú fámu, že z miesta, kde sú v Rakúsku veterné elektrárne, zmizli vtáky. Čo vtáky v mestách najviac ohrozuje?

Najväčším problémom je zmena biotopov. Darmo prestaneme strieľať hlucháne, keď im budeme ničiť domov. Najdôležitejšie je chrániť celú populáciu, čo dosiahneme iba ochranou životného prostredia. Vrtule veterných elektrární ani letecká doprava nie sú také hrozné.

Väčší problém sú pre vtáky nárazy do skla, pretože sa používajú fólie, ktoré odrážajú 100 % okolitého prostredia, a vták si myslí, že letí do lesa, a narazí do skla. Cestná doprava je dokonca nebezpečnejšia ako letecká a veľkým problémom je aj úbytok hmyzu spôsobený intenzifikáciou poľnohospodárstva, pesticídmi, škodlivým postrekom proti komárom a svetelným znečistením.

Aký vplyv majú na vtáky výškové budovy? HB Reavis napríklad stavia na Nových Nivách budovy, ktoré neodrážajú okolité prostredie, ale slúžia vtákom ako orientačný bod.

Môže byť. Dunaj je migračná trasa, takže výškové budovy v okolí rieky môžu spôsobiť úhyn vtáctva, ale pokiaľ sa používajú technológie, pri ktorých je odrazivosť prostredia minimalizovaná, tak by to nemal byť až taký problém.

Na čo by mali ešte developeri myslieť pri výstavbe nových štvrtí, aby boli verejné priestory dobrým domovom pre vtáky?

Nie som rád, keď sa na niečo pozerá len jednou optikou, musíme veci vnímať ako celok, hlavne v súvislosti s klimatickými zmenami. Základom pre štvrť ako Nové Nivy sú zelené strechy, odvodňovacie systémy, dostatok zelene a retenčné nádrže, ktoré môžu poskytnúť biotop pre vtáky. Kým sa to bude dodržiavať, budú spokojné aj vtáky.

Čo môže každý človek spraviť, aby pomohol vtákom vo svojom okolí?

Treba mať otvorené oči, a keď vidíme negatívne zásahy do prírody, treba upozorniť príslušné orgány. Kŕmením jedincov tiež vtáčej populácii veľmi nepomôžeme. Najhoršie je dlhodobo kŕmiť vtáky, ale prestať, keď príde horšie počasie. Vtáky sú zvyknuté na miesto, kde majú dostatok potravy, a zrazu ju tam nemajú.


Vtáky nedokážu vnímať priehľadné sklo ako pevný objekt a odrazy stromov či oblohy ich môžu pri prelete cez mesto zmiasť. Moderná architektúra, našťastie, ponúka inovatívne riešenia, ktoré dokážu výrazne znížiť počet úmrtí vtákov spôsobených kolíziami s výškovými budovami.

V HB Reavis sme si pri výstavbe Nivy Tower dali záležať na tom, aby nová výšková budova v binznisovej oblasti Bratislavy bola úctivá a priateľská k lokálnemu vtáctvu. Vychádzali sme z jednej najnovších štúdií, ktorá sa tejto tematike venuje, a vybrali sme technické riešenie, ktoré odporúčajú odborníci.

Rozhodli sme sa pre dvojitú fasádu s rôznymi úrovňami odrazivosti, ktorá je viditeľná aj voľným okom. Vznikol tak estetický architektonický element, ktorý výrazne redukuje reflexívnosť budovy. Aj keď nemôžeme úplne zabrániť úmrtnosti vtáctva v meste, urobili sme maximum preto, aby k nemu na Nivách dochádzalo čo najmenej.


Foto: Magdaléna Tomalová, Pixabay, Francesco Veronesi CC 2.0, Luboš Houska, Gerry Millard CC 2.0, Martin Mecnarowski CC 3.0