Ticho, pokoj, dobrá káva a rastúca komunita aktívnych obyvateľov, ale aj množstvo zelene, malých podnikov a blízkosť centra. To všetko sú veci, ktoré podľa UX dizajnérky Mišky robia z Nív dobré miesto pre život.
Často si pod dizajnom digitálneho produktu predstavíme všetko, čo môžeme uvidieť voľným okom. Dizajn ale nie je len o tom, ako produkt vyzerá, ale aj o tom, ako funguje. Cieľom UX dizajnéra je byť advokátom používateľov aj biznisu a podieľať sa na tvorbe produktov či služieb, ktoré sú pre ľudí intuitívne, príjemné na používanie a zároveň im prinášajú hodnotu.
Pri svojej práci sa UX dizajnér nespolieha zvyčajne len na seba, ale snaží sa najprv prostredníctvom rozhovorov porozumieť používateľom, ich potrebám, emóciám, požiadavkám biznisu a až následne začne navrhovať vhodné riešenie.
Vymyslieť novú funkcionalitu nie je náročný proces. Ale vymyslieť takú funkcionalitu alebo produkt, ktorý naozaj vyrieši používateľovi nejaký problém, to je už o niečo náročnejšie.
Najťažšie je podľa mňa to, keď pracujete na projektoch, ktoré trvajú príliš dlho a nevidíte vytúžený koniec. Keď na niečom ako tím veľmi dlho robíme a nakoniec sa to ani nedostane von alebo je to realizované len v oklieštenej podobe, je to frustrujúce. Taktiež polovičaté riešenia, alebo keď vám produkt, na ktorom pracujete, nedáva úplne zmysel, to je skutočne demotivujúce. Takýmto situáciám sa snažím vyhýbať, ale aj také sa stane.
Naopak najväčšou výhodou je to, že môžem pracovať s talentovanými ľuďmi a vedomosť, že moja práca dáva zmysel. Ten pocit, kedy viem, že už samotný vývoj ma naučil niečo nové a zároveň má výsledok pre používateľa pridanú hodnotu, to je podľa mňa na mojej práci top.
Doslova to tu dýcha. Pozitívne hodnotím to, že kancelária Sygicu nám poskytuje dostatok miesta na stretávanie sa, a hoci sa všade v okolí práve stavia, nemáme tu až taký hluk. Priestor je dostatočne štruktúrovaný a keď potrebujem, viem nájsť miesto na rýchle stretnutie s kolegami kedykoľvek. To je veľmi dôležité.
Táto časť mesta je podľa mňa super. Bývam tu neďaleko, takže do práce chodím pešo. Denne tak netrávim hodiny čakaním v zápche, stačí mi prechádzka a som v kancelárii. Okolie je tiež úžasné. Milujem večerné prechádzky v lete po práci štvrťou 500 bytov. Je tam božský pokoj a ticho, človek tam počuje dokonca svrčky. Keď mám toho v práci veľa, stačí mi prejsť sa k sebe domov dlhšou trasou pomedzi domy a hneď si trochu mentálne oddýchnem.
Mám prehľad, ktoré firmy sídlia s nami v budove, no ľudí, ktorí v nich pracujú bližšie nepoznám. Je tu však pomerne veľa aktivít, kde sa vzájomne spoznávať určite dá – od rannej jogy, cez rôzne trhy až po streetfood festivaly, ktoré sa konajú dolu medzi budovami. Tých možností je dosť. Myslím si, že Twin City robí veľa týchto aktivít na „premiešanie“ ľudí, a to je podľa mňa fajn.
Cez víkendy sa občas s kamarátmi stretávame na „brunchoch“ v Žufani, alebo ideme do Fertuchy na koláč, keď ide o krátke stretko tak určite káva u Pána Králička alebo v MONO café. Sú to veľmi blízke a príjemné miesta. Jediný problém Twin City je asi v tom, že je momentálne počas víkendov všetko zatvorené.
Určite áno. Zároveň veľmi záleží na tom, ako to priamo vo firme vyzerá. Keď je to kreatívne a rozmanité prostredie, kde sa ľudia môžu stretávať a spoločne vymýšľať, tak je človek oveľa viac podnietený prichádzať s inovatívnymi nápadmi. Máme rôzne zákutia, ale aj krásnu terasu, kde sa dá nadýchať čerstvého vzduchu. Je to iné ako sedieť celý deň v obyčajnej kancelárii.
Meet-upy, vzdelávacie prednášky alebo workshopy organizujeme priamo aj tu u nás v Sygicu. Snažíme sa dávať komunite niečo späť a taktiež zapájať kolegov od nás či z iných firiem, pretože tieto priestory si to doslova pýtajú. To isté platí o HubHub-e, ktorý je neďaleko a organizujú sa tam mnohé zaujímavé akcie. Tam občas zájdem aj prednášať. Naposledy to bola výborná akcia organizovaná Aj Ty v IT – Frida Talks Tech alebo workshop o vývoji digitálneho produktu v spolupráci s Butterfly Effectom.
V poslednom čase mám pocit, že sa tu toho deje toľko, že si človek ani nevie vybrať. Je super, že sa tu združujú aktívni a kreatívni ľudia.
Postupne to tu ožíva. Momentálne je štvrť skôr staveniskom, čo veci sťažuje, ale pomaly sa lokalita začína formovať. Podľa mňa majú Nivy obrovský potenciál. S kamošmi si robíme občas srandu, že to tu bude časom newyorské SoHo – všade malé obchodíky, umenie a kaviarničky. Dúfam, že tie malé biznisy tu ostanú aj naďalej, rozrastú sa a nezruinujú ich veľké reťazce, keď sa všetko dostavia.
Môže sa to tu stať perfektnou štvrťou pre mladých a kreatívnych ľudí, ktorí chcú nielen priestor na bývanie a prácu, ale aj možnosť skutočne tu žiť a participovať. A to sa začína diať už dnes. U nás v baráku sa zorganizovalo napríklad spoločné upratovanie, alebo keď tu chceli neďaleko vyrúbať stromy, tak sa ľudia spojili a poslanci to nakoniec nedovolili.
V lete som išla okolo lavičiek, po ktorých boli rozvešané svetielka a mladé rodiny s deťmi tam mali párty. To je krásny príklad komunitného bývania. Ak by som to mala zhrnúť, tak komunita tu postupne vzniká. Poznám veľa ľudí, ktorí by tu chceli bývať. Je tu veľa zelene, cítiť tu pohodu a niektorí ľudia, čo tu žijú, začínajú byť naozaj aktívni.
Sú. V tom, že sa tu necítim ako v sklenenej klietke. Nie je to typický downtown, kde vedľa seba stoja vysoké železobetónové kancelárske budovy. Tu sú vysoké budovy popretkávané nižšími, medzi nimi sú stromy a menšie trávnaté plochy. Nepôsobí to potom tak skľučujúco. Je to tu príjemné a človek sa tu cíti dobre. Myslím si, že ak bude výstavba takto pokračovať, Nivy budú naozaj pekným a príjemným miestom.
Foto: Dominika Behúlová