Aktívny dizajn ulice: ako navrhovať živé verejné priestory v úrovni očí

Pri tvorbe novej štvrte nestačí len nakresliť budovy a cesty. Jej život sa odohráva najmä v spoločných priestoroch – v uliciach, parkoch, námestiach, či verejných častiach budov. Otázkou ako naplniť priestory aktivitou a životom sa zaoberá takzvaný aktívny dizajn (po anglicky active ground floor design). Pozrite sa s nami na vývoj tohto odvetvia, jeho základné princípy aj pozitívne príklady živých priestorov u nás a vo svete.
Pre viac obsahu skroluj nižšie
20. Máj 2019

V polovici 20. storočia mestá po celom svete ovládli automobily. Chodci, teda ľudia, prestali byť prioritou. Budovy sa často stavali bez pešieho prístupu, verejné priestory nahradilli parkoviská a z miest ubúdali atraktívne pešie priestranstvá.

Takýto prístup zákonite viedol k dnes nevyhovujúcim a mŕtvym uliciam, chýbajúcim chodníkom, bariéram pre chodcov či prázdnym prevádzkam. Trvalo jednu celú generáciu, kým si urbanisti a územní plánovači uvedomili, že ulice by mali slúžiť v prvom rade ľuďom.

Odborníkov začalo zaujímať, ako urbanizmus pôsobí na ľudí a objavili sa prví priekopníci, ktorí pri výskume miest postavili do popredia ľudí. Medzi dnes už celosvetovo známe mená z tejto oblasti určite patria novinárka Jane Jacobs či architekti Oscar Newman a Jan Gehl.

V súčasnosti je téma aktívneho dizajnu ulíc, verejných priestorov a budov pre mnoho svetových metropol jednou z dôležitých priorít. Dobrý dizajn totiž prispieva nielen k zdravšiemu obyvateľstvu, ale aj k odľahčeniu dopravy a znižovaniu škodlivých emisií.

Kaviareň s terasou či obchodík v prízemí je len jednou z možností, ako na ulicu dostať život. Dobré mesto vyžaduje celistvé riešenia, ktoré sú rozmanité a neustále sa vyvíjajú. Zdroj: Wikimedia, autor: Moyan Brenn

V dobrej štvrti ulice, námestia a prízemia budov spoločne vytvárajú spleť ciest a zážitkov, ktoré by mali byť pre ľudí pútavé, bezpečné a ľahko priechodné, ale zároveň by mali poskytovať miesta na oddych či aktivitu.

Zážitkom z verejného priestoru ulíc sa intenzívne zaoberáme aj na Nových Nivách. Od prirodzeného predĺženia Grösslingovej ulice či útulných “piazzet” v priestore Twin City cez veľkorysý prístup k peším priestranstvám, až po spoluprácu s poprednými svetovými odborníkmi na interakciu ľudí s priestorom; Nové Nivy majú ambíciu ísť príkladom v mestskom rozvoji s ľuďmi na prvom mieste. Áno, je pred nami dlhá cesta k výsledku, ktorá si vyžaduje trpezlivosť. Ani Rím nepostavili za jeden deň. No naše ambície sú jasné.

Ako konkrétne by teda mal vyzerať dobrý aktívny dizajn v úrovni prvého podlažia? Nižšie sa dočítate niekoľko základných princípov, na ktorých stojí každý živý a úspešný verejný priestor.

Pravidlá dizajnovania z perspektívy chodcu

Pozitívny zážitok z priestoru, rovnako ako estetika, sú do veľkej miery subjektívne a niektoré premenné ako počasie či náladu jednoducho neovplyvníme. Napriek tomu existuje celý súbor relatívne univerzálnych kritérií, ktoré prispievajú k lepšiemu zážitku z mesta. A ktoré to sú?

Ľudská mierka

Prvým krokom v návrhu príjemného mestského priestoru je pochopenie toho, ako ľudský mozog vníma priestor. Človek väčšinou vníma približne v rozmedzí 50 stupňov nad a 70 stupňov pod úrovňou očí. Preto je dôležité v tejto úrovni vytvoriť na ulici dostatok detailov a zaujímavých podnetov, ktoré robia prechádzku ulicou zaujímavou a interaktívnou.

Človek vníma približne v rozmedzí 50 stupňov nad a 70 stupňov pod úrovňou očí. Preto je dôležité v tejto úrovni vytvoriť na ulici dostatok detailov a zaujímavých podnetov.

Nezáleží však len na výške, ale aj na vzdialenostiach: na 100 metrov ľudské oko rozozná orientačné body smerujúce chodca do ďalšieho priestoru, na 25 metrov detaily ako výrazy tváre a na 7 metrov už človek zapája všetky zmysly.

Dizajn prízemia teda musí správne pracovať s ľudským vnímaním. Aby ulica nepôsobila monotónne, dizajnéri by mali zvoliť vhodné typy priestorov, ale aj detaily či materiály fasád.

Pestrý mix funkcií

Podľa Jana Gehla na najúspešnejších bulvároch a obchodných uliciach sveta sa vstupy do prevádzok striedajú po každých 6 metroch, čo zodpovedá približne 15 prevádzkam na 100 metrov. Pri bežnej rýchlosti chôdze tak nový podnet prichádza približne každých 5 sekúnd.

Na základe ľudskej mierky je ideálna dĺžka ulice do 100 metrov, po ktorých sa má dať odbočiť za roh. Aby bola prechádzka pri fasáde bloku zaujímavá, prevádzky by sa mali striedať každých 5 sekúnd chôdze.

Aktívny ground floor je do veľkej miery záležitosťou pestrého mixu prevádzok a funkcií verejného priestoru, ktoré ponúknu obyvateľom štvrte bohatý obsah a zabezpečia, aby priestor žil 24 hodín denne 7 dní v týždni.

Okrem reštaurácií, kaviarní, obchodov a ďalších služieb môže ísť o celý rad ďalších verejných či poloverejných priestorov a aktivít – napríklad workshopy, kurzy, coworking, sezónne udalosti a akcie, animovaný program a podobne.

Pestrý mix prevádzok a funkcií považujeme za dôležitý aj pri projektoch Nových Nív, kde už dnes nájdete v tesnom susedstve kaviareň, lekáreň, obchod s ponožkami či kvetinárstvo. Pestrosť sa pritom snažíme aplikovať nielen na prevádzky v parteri, ale aj do organizácie zaujímavých eventov akými sú napríklad vzdelávacie večery v coworkingovom priestore HubHub, pravidelná možnosť darovať krv či kreatívne workshopy priamo v priestoroch Twin City.

Menej áut

Parkovanie je jednou z najväčších výziev, s ktorým sa architekti a urbanisti musia popasovať pri dizajne orientovanom na aktívne využívanie ľuďmi – a to najmä preto, že súčasná legislatíva prísne diktuje počet parkovacích miest v závislosti od plochy projektu a výrazne tak vplýva na dizajnové možnosti.

V minulosti sa parkovanie často projektovalo na prízemie budov či zaberalo verejný priestor na ulici. Trend však čoraz viac smeruje k tomu, aby parkovacie miesta boli ukryté pred zrakom chodcov do podzemia či nad úroveň spodných podlaží. Aj keď ide o finančne nákladnú časť pri výstavbe projektov, má svoj zmysel. Na úrovni ulice tak poskytnú viac slobody pre umiestnenie prvkov, ktoré priťahujú aktivitu a život. Rovnaké riešenie sme zvolili na bulvári Mlynské nivy, v ktorom sme kruhový objazd umiestnili pod úroveň u ulice, vďaka čomu vznikne na ulici viac miesta pre chodcov, ale aj cyklistov, pre ktorých desiatky rokov na tomto úseku neexistoval žiaden cyklopruh.

Univerzálna dostupnosť

Verejné priestory by mali byť navrhnuté tak, aby boli dostupné a použiteľné pre široké spektrum používateľov – vrátane detí, seniorov, invalidov, tehotných žien a ľudí so špeciálnymi potrebami.

Zahŕňa to množstvo vecí, na ktoré je nutné pri navrhovaní myslieť: dostatok sedenia, prístupové rampy a plošiny, hladké povrchy pre potreby vozíkov, signalizácie pre nevidiacich a veľa iných parametrov. Na Nových Nivách považujeme dostupnosť za samozrejmosť a zohľadňujeme ju tak, aby bol tak priestor pohodlne použiteľný pre každého bez rozdielu. Problematika tzv. wayfindingu je tak zložitá, že sa jej venujú aj konzultantské spoločnosti, s ktorými úzko spolupracujeme.

Pocit bezpečia

Aktívny ground floor by mal poskytnúť ľuďom pocit bezpečia 24 hodín denne. V noci je dôležité vhodné osvetlenie aj prítomnosť ľudí v uliciach či domoch, ktorá sa dá docieliť práve zmiešanými funkciami štvrte. Zároveň má priestor vytvárať aj ochranu pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, hlukom, prachom, intenzívnym slnkom a podobne.

Udržateľnosť

Dobrý ground floor a v širšom kontexte celá štvrť by mal byť ekologicky a sociálne udržateľným priestorom. To znamená napríklad dávať prednosť materiálom, ktoré sú kvalitné, trvácne a trvalo udržateľné a vyberať postupy, ktoré redukujú odpad a negatívne ekologické dopady výstavby.

Stromy by mali mať dostatok priestoru na dlhodobé prežitie. Dobrý dizajn myslí aj na dažďovú vodu, ktorú je efektívnejšie a ekologickejšie zadržiavať a využívať na závlahu zelene. Na Nových Nivách napríklad vodu zadržiavame vďaka zvlnenému terénu v projekte Twin City – na trávnikoch sa vytvoria prirodzené mláčky, ktoré zadržia vodu aj niekoľko dní, zavlažia tak vegetáciu a zlepšia ovzdušie.

Úzko spolupracujeme s ekológmi a odborníkmi na životné prostredie, aby sme vytvorili bezpečné a trvalo udržateľné prostredie nielen pre ľudí, ale aj hmyz či stromy. Ekologické riešenia sa zároveň snažíme využívať aj pri výstavbe. Okrem využívania materiálov s nízkou uhlíkovou stopou sa snažíme recyklovať čo najviac stavebného materiálu ako napríklad hliník či betón.

Úspešný ground floor dizajn vo svete

Ako môže vyzerať dobrý ground floor si môžete pozrieť na týchto príkladoch zo sveta. Vybrali sme rôzne projekty – od štvrtí vybudovaných úplne od podlahy až po obnovu obchodnej ulice či malú rekonštrukciu železničnej stanice.

Hamburská štvrť Hafencity

Veľká časť prístavu v Hamburgu bola dlhé roky zanedbaná, a tak v roku 1997 mesto začalo s jeho prestavbou na štvrť HafenCity. Prebudovaním 157 hektárov prístavu mesto svoje centrum rozšírilo približne o 40% celkovej plochy.

Zámerom bolo vytvoriť tu štvrť so silnou komunitou, prosperujúcimi obchodmi a biznisom ako aj kvalitnými priestormi na voľný čas a oddych. Hlavnou požiadavkou bol aktívny ground floor štvrte, ktorý udrží štvrť živou 24/7.

Zdroj: Wikimedia, autor: Ralph Unden

Dokopy na premene HafenCity pracovalo 27 developerov a 26 architektov, ktorí si spolu s mestom sadli za spoločný stôl a stanovili jednotný plán. Zaujímavosťou je, že aby mesto investorom odpredalo pozemky, museli sa dopredu zaviazať, že dodržia regulácie ako napríklad to, že prízemia budov musia byť najmenej 5 metrov vysoké.

Štvrť Sluseholmen v Kodani

Inšpiráciu k rekonštrukcii priemyselnej štvrti Sluseholmen si mesto zobralo z Amsterdamu a vytvorilo tu niekoľko vodných kanálov. Vzniklo tak osem samostatných ostrovčekov, z ktorých každý má iný dizajn budov. Rozmanité fasády Sluseholmenu navrhovalo dokopy 25 architektov, no vo výsledku vytvárajú jeden harmonický celok.

Zdroj: msaudcolumbia.org

V dizajn manuáli štvrte sa počítalo s tým, že obchody musia byť vybavené rozmernými oknami, aby bolo vidieť dovnútra a prevádzky na rohoch majú mať vysoké stropy a zmiešané funkcie. Rohy budov boli preto primárne predpripravené pre kaviarne a reštaurácie, ktoré celý priestor osviežujú tým, že tu koncentrujú aktivitu ulice.

Ulica Meent v Rotterdame

Meent leží v srdci Rotterdamu a pred vojnou patrila v meste medzi najživšie a najobľúbenejšie obchodné ulice. V druhej polovici 20. storočia upadla, no v roku 2000 jej potenciál objavil muž menom Robin von Weiler.

Hodnota ukrytá v historických budovách, centrálna poloha, pekné priehľady, dostatok stromov a parkovacích miest Weilera presvedčili, aby odkúpil niekoľko budov a s ostatnými majiteľmi ulice nadviazal partnerstvá.

Zdroj: Pixabay

Výmenou za veľmi rozumné nájmy vyžadoval od nájomcov, aby dodržiavali určité pravidlá. Prednosť pred veľkými reťazcami dostali lokálne rodinné podniky. Fasády, okná, reklamné tabule a pútače majú jednotný dizajn a spoločné sú aj otváracie hodiny prevádzok.

Dnes je Meent ulicou s unikátnym charakterom, ktorá je živá vo dne aj v noci a známa ako obľúbené korzo s útulnými kaviarňami a príjemnými obchodíkmi s kvalitnou módou.

Stanica St. Pancras v Londýne

Stanica St. Parnas bola v 80. rokoch v zúfalom stave. Zanedbaný vzhľad a špina priťahovali rôzne kriminálne živly a narkomanov. Developer, pamiatkari a železničná spoločnosť preto spojili sily, aby stanici prinavrátili zašlú slávu a pretvorili ju na atraktívnu destináciu.

Sprístupnili sa aj staré skladové priestory a celé spodné podlažie sa presvetlilo a prevzdušnilo. Na všetky strany stanice sa umiestnili vchody, aby vpustili do priestoru čo najviac ľudí. Manažéri sa zamerali špeciálne na to, aby vytvorili zaujímavú paletu neobvyklých obchodíkov a kaviarní, namiesto fast-foodu a stánkarov typických pre iné londýnske stanice.

Zdroj: Wikimedia, autor: MaryG90

Historickú architektúru sa pekne podarilo zachovať a špeciálna pozornosť sa venovala detailom, ktoré ľudia majú v úrovni očí. Nakoniec to všetko spolu pekne fungovalo: podľa štatistík sem približne 25% návštevníkov príde bez toho, že by niekam cestovali vlakom.

Aktívne ulice a verejné priestory v Bratislave

Aj v Bratislave nájdete miesta s dobrou energiou, kde sa ľudia cítia príjemne. Práve z týchto živých miest si môžu architekti, urbanisti a developeri brať príklad a navrhovať podľa nich priestory v nových štvrtiach. Aktívny ground floor totiž do veľkej miery rozhoduje, či si ľudia miesto nakoniec obľúbia.

Stará tržnica

Stará tržnica dlhé roky iba chátrala. Veci sa pohli, keď sa dali dokopy architekti, ľudia so skúsenosťami z kultúry a umelci – spolu založili občianske združenie Aliancia Stará tržnica.

Ich spoločná vízia smerovala k vytvoreniu verejného priestoru, kam ľudia neprídu len na koncert, ale kde sa budú cítiť príjemne aj pred ním a po ňom. Zo začiatku sa v tržnici konali potravinové trhy s domácimi výrobkami od farmárov, postupne pribudli rôzne konferencie, koncerty, diskusie či komunitné aktivity.

Budova prešla komplexnou rekonštrukciou vrátane priestorov po jej obvode, kde sa momentálne nachádzajú coworking, piváreň, bistro, vináreň a kancelária, kde vám prenajmú elektromobil či bicykel. Pred tržnicou pribudli lavičky, výzdoba, štýlové osvetlenie a tiež pravidelný program.

Grösslingová ulica

Grösslingová ulica takisto dlho spala, až kým v roku 2013 neprišiel výraznejší impulz v podobe dvoch novootvorených prevádzok. Križovatka s Klemensovou ulicou sa stala miestom, kde sa začala stretávať komunita umelcov, freelancerov a ľudí z rôznych kreatívnych a inovatívnych povolaní.

Dnes je Grösslingová živým a rušným miestom, ktorého potenciál pritiahnuť zaujímavých ľudí ešte len vzrastie. S rozvojom Nových Nív sa z nej totiž stane spojnica medzi historickým jadrom Bratislavy a novým moderným centrom s medzinárodnou autobusovou stanicou.

Prevádzky pri Blumentáli

Príkladom toho, ako rozmanité prevádzky dokážu vytvoriť veľmi aktívny priestor, je Radlinského ulica. Kúsok od Blumentálu v malých žltých domčekoch vedľa seba nájdete tri kvalitné prevádzky – čajovňu, kaviareň a vináreň – všetky s peknými záhradami, čo je v tejto lokalite skôr rarita. Nielen vďaka nim sa to tam často hemží ľuďmi.

Cez ulicu sídli väčšia korporácia, ktorá znamená stabilný prílev ľudí a kúsok od kostola je krásna funkcionalistická budova – pôvodný Avion z 20-tych rokov, v ktorého prízemí nájdete kaviareň, ktorá často doslova praská vo švíkoch. Je tu však stále priestor na zlepšenie – priamo pred spomínanou kaviarňou sa nachádza parkovisko, ktoré by bolo možné využiť ako oveľa atraktívnejší peší priestor.

Križovatka Židovskej a Beblavého ulice

Roh Židovskej a Beblavého ulice sa najmä počas teplejších letných večerov pravidelne zapĺňa pestrým davom študentov, turistov, hipsterov či psíčkarov. Rôzne úrovne terénu na tomto mieste poskytujú rozmanité možnosti sedenia – múriky, schody či menšie terasy krčiem.

Blízke susedstvo hneď troch podnikov na toto miesto pritiahlo pohodovú komunitu ľudí, ktorí sa večer chcú uvoľniť, len tak posedávať či postávať pri pivku a veselo debatovať.

Dulovo námestie

Oblasť okolo Dulovho námestia ožila najmä vďaka mladým ľuďom, ktorí sa sem začali sťahovať vďaka novým zaujímavým pracovným príležitostiam v CBC či Twin City a ďalších moderných bizniscentrách, ktoré v blízkom okolí vyrástli.

V okolí vzniklo viacero príjemných prevádzok ako Žufaňa, BeAbout, Viecha malých vinárov a ďalšie. Rovnako v blízkej štvrti 500 bytov nie je problém posedieť si na príjemnom mieste, dať si dobré jedlo, kávu, prípadne si zájsť do kina.

Ground floor a Nové Nivy

Dobrý verejný priestor je demokratický – myslí na každú skupinu užívateľov a zároveň ponúka dôvody, prečo ho navštíviť: zaujímavý a pestrý obsah, príjemné zážitky pre všetky zmysly a kvalitnú ponuku služieb.

Práve preto sa pri navrhovaní Nových Nív myslelo už od samého začiatku na to, aký zážitok a skúsenosť budú ľudia z novej štvrte mať počas dňa a v rôznych situáciách. Zážitku z ground flooru sa venuje samostatný tím odborníkov, ktorí majú s aktívnym dizajnom bohaté skúsenosti a študujú aktuálne trendy u nás aj vo svete.

Pre zamestnancov firiem, ktoré si prenajímajú na Nových Nivách priestory, ale aj pre širšiu verejnosť zabezpečuje tento tím rôzne príležitostné akcie ako sezónne trhy, street food festivaly či koncerty a výstavy umenia, ale aj stabilný chod služieb ako bike-sharing či službu concierge.

Výsledky našej práce na zážitku z verejného priestoru na Nových Nivách môžete už dnes vidieť v dokončenom projekte Twin City. Tu je malá ochutnávka možností a aktivít, ktoré sme nedávno pripravili pre jeho nájomcov a zamestnancov:

Bike-sharing

Jednou z výhod, ktorú majú k dispozícii ľudia pracujúci v Twin City, je možnosť zapožičať si zadarmo skladací bicykel či elektrickú kolobežku. Bicykel sa dá pohodlne zložiť a vziať so sebou, napríklad aj na pracovné stretnutie.

Darovanie krvi

Zamestnanci majú pravidelne možnosť urobiť dobrý skutok a v spolupráci s mobilnou jednotkou Národnej transfúznej služby darovať krv.

Concierge

Recepcia Twin City B a C ponúka aj službu concierge, ktorého môžete kontaktovať naozaj s čímkoľvek. Zabezpečí napríklad stôl v reštaurácii, čistiareň, opravu obuvi, kvety a darčeky, lístky na podujatia, ale aj mnoho ďalšieho. Stačí len pracovať v niektorých z firiem sídliacich v Twin City, zaregistrovať sa a využívať tieto výhody.

BE WELL days

Počas BE WELL days si mohli ľudia ráno prísť zacvičiť jógu, nechať si urobiť analýzu celkového zdravotného stavu, uvoľniť sa pri masáži, vybicyklovať si vlastný smoothie či dať si večer do tela pri funkčnom tréningu.

Kino pod holým nebom

Letné večery a premietanie filmov pod nočnou oblohou k sebe nielenže dokonalo pasujú, ale navyše sú jednoduchým a efektívnym spôsobom, ako využiť exteriér a pritiahnuť do verejného priestoru ľudí aj po skončení pracovnej doby.

Komunitná knižnica

V Twin City sa príležitostne pripravuje aj podujatie, počas ktorého herci čítajú úryvky z kníh a ľudia si môžu knižky požičiavať z knižnice na prízemí. Zároveň nájdu vo vonkajších verejných priestoroch aj pouličnú búdku s knižkami.

Kreatívne workshopy

Počas roka sa v exteriéri a interiéri budov Twin City konajú rôzne kreatívne a umelecké workshopy, ktorých hostia si mohli napríklad ušiť dizajnovú tašku z recyklovaného textilného odpadu, vyrobiť si vlastnú kľúčenku či dreveného motýlika. V Twin City B je k dispozícii aj 3D tlačiareň a laser.

Meating

V príjemnom letnom počasí sa v Twin City zvykne konať Meating – street food festival spojený s hudbou a rôznymi aktivitami. Návštevníci majú možnosť k dobrému jedlu zároveň degustovať sedem chutí piva so sládkom z hurbanovského pivovaru.

Súťaže a turnaje

Obľube sa na Nivách sa tešia aj rôzne formy súťaží. Veľmi populárny je turnaj v stolnom futbale, ktorý si vyslovene vyžiadali naši nájomníci a zúčastnilo sa ho dokopy 20 tímov.

Vianočný trh

Vianočný trh sa zvykne konať v exteriérovom zateplenom stane či v lobby s workshopmi, sprievodným programom a trhmi s rôznymi výrobkami a vianočnými dobrotami. Tie ste minulý rok mohli zažiť v samotnom Twin City alebo susednom CBC, ktoré je tiež súčasťou novovznikajúcej zóny Nové Nivy.


Toto všetko je však stále len začiatok. S výstavbou ďalších projektov v štvrti pribudne obrovské množstvo nových možností od športových aktivít na zelenej streche Stanice Nivy až po živý verejný priestor veľkosti Hlavného námestia v projekte Mlynské nivy Košická. O to viac náš teší, že sa rovnakým smerom budovania verejných priestorov uberajú aj naši bezprostrední susedia ako napríklad projekt Sky Park.

Popri praktických otázkach použiteľnosti verejného priestoru však treba myslieť aj na estetické požiadavky. Veríme totiž, že vytváraním funkčných vzťahov medzi umením, architektúrou a verejným priestorom sa dá vytvoriť naozaj atraktívne prostredie.

Spojili sme sa preto napríklad so sochárom Michalom Uherom, ktorého socha bude zdobiť pasáž medzi budovami Twin City, a ktorú ľudia vybrali vo verejnom hlasovaní. “Práca má niekoľko možností možností pootočenia, čo z nej vytvára zakaždým nové dielo,” povedal o víťaznom návrhu jej autor.

Veríme, že verejné priestory majú slúžiť predovšetkým ľuďom, ktorí v nich budú tráviť čas. Vidieť to koniec koncov na mnohých európskych mestách akými sú Londýn, Berlín či Kodaň, ktoré berú dizajn ulíc naozaj vážne. Rovnako vážne ho berieme aj my a práve Novými Nivami chceme kvalitný zážitok z verejného priestoru priniesť aj do Bratislavy.