Rozhovor so zoológom Adriánom Purkartom

Čmeliak za deň preletí aj deväť kilometrov. Na Nivách si „dotankujú” potrebný cukor, hovorí zoológ Adrián Purkart

Pre viac obsahu skroluj nižšie
24. Marec 2022

Podobne ako nie sú monofunkčné štvrte dobré pre život v meste, tak nie je vhodná ani monokultúra pre živočíšny svet. A to býva obzvlášť problémom práve v mestách. A čo také Nové Nivy? Tie sme navrhli ako polyfunkčnú štvrť, ktorá je priateľská aj pre hmyz. A to uprostred mesta. Posilnenie biodiverzity si vzal na zelenej streche Nív pod palec zoológ Adrián Purkart z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, ktorý spolu so svojim tímom skúma vzťahy medzi opeľovačmi priamo na snežienkach.

V tomto článku sa dozviete:

  • Prečo sú na výskum ideálne snežienky
  • Koľko % hmyzu ubudlo v poslednom období
  • Koľko štúdijných plôch sa nachádza na Nivách
  • V čom sú jedinečné zelené strechy
Adrián Purkart

Adrián Purkart je vedecký pracovník z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v BA. Zaoberá sa biodiverzitou hmyzu, osami, sršňami či samotárskymi divými včelami a primárne mravcami.

Ako ste sa dostali k pestovaniu snežienok na streche Nív? A prečo práve snežienky?

Keď sme sa dozvedeli o chystanej zelenej streche Nív, s malou dušičkou sme sa skontaktovali s kompetentnými. Prišli sme s nápadom, či by sme na streche nemohli realizovať náš výskum, ktorý je primárne zameraný na skúmanie vzťahov medzi opeľovačmi a rastlinkami. Na naše prekvapenie znela odpoveď kladne, čo nás samozrejme veľmi potešilo. Od developera by sme takýto prístup nečakali.

Zelené strechy sú jedinečným miestom pre podobné výskumy a zatiaľ neexistujú komplexnejšie dáta či štúdie, ktoré by skúmali biodiverzitu v mestách práve s ohľadom na ne.

Snežienky sú pre naše účely výskumu ideálne, pretože na nich dokážeme najlepšie sledovať rôzne vzťahy – medzi opeľovačmi a rastlinami, vplyv prostredia na opeľovanie kvetov, frekvencie opeľovania, druhy hmyzu v rôznych fázach roka, zmeny klímy a mnoho ďalšieho.

Biodiverzita bola vždy viazaná na činnosť človeka, je pre jeho prežitie kľúčová a môžeme povedať, že hmyz je jej základnou jednotkou.

Ako sa dá niečo takéto zistiť zo snežienok?

Okrem pravidelných návštev, pri ktorých pozorujeme, koľko a akého hmyzu sa na streche postupne vyskytuje, samotný výskum snežienok prebieha aj s rastlinkami samotnými. Počkáme, kým dokvitnú, následne odstrihneme kvety a z blizny skúmame, koľko snežienok bolo úspešne opelených, prípadne koľko bolo tzv. prepojení – teda kým všetkým bola daná snežienka opelená.

Sezóna zvykne bývať od polovice februára až do polovice apríla. Snežienky si musia počkať na hmyz, ktorý sa začína objavovať až pri teplotách nad 8 stupňov. Okrem čmeliakov a včiel sú snežienky atraktívne aj pre mravcov. Majú totiž špeciálne semienka, ktoré obsahujú tzv. elaiosóm, čo je dužinatý prívesok plný živín, ktorý je pre mravcov veľkou pochúťkou. Na snežienky si chodia po celé semienko, odnesú si ho do mraveniska a tam zjedia práve iba túto pochúťku. Semienko neskôr odnesú od ich mravčieho „odpadu”, vďaka čomu ale rozširujú snežienky na ďalšie miesta, resp. ich takto sadia. Na Nivách takto pozorujeme v podstate komplexný mikrosvet.

Prečo je hmyz v meste taký dôležitý?

Biodiverzita bola vždy viazaná na činnosť človeka, je pre jeho prežitie kľúčová a môžeme povedať, že hmyz je jej základnou jednotkou. Za posledné obdobie však ubudlo vysoké percento hmyzu, niekde aj o viac ako 70 %. Hmyz je veľkým prínosom do mestského prostredia. Dnes napríklad chodievame často do mestského terénu, keď nevieme v prírode nájsť niektoré vzácnejšie druhy živočíchov. Zvykli si totiž nachádzať útočisko v mestskom prostredí. Preto, ak tvoríme mestské prostredie, mali by sme sa snažiť, aby bolo prínosné aj pre biodiverzitu. Budeme tak mať sami bohatší život a to sa na Nivách zatiaľ darí.

Aký hmyz vieme stretnúť na zelenej streche Nív?

Zatiaľ stále najmä ten, ktorý vie lietať, keďže sme celkom vysoko. Sú to hlavne čmeliaci, prípadne pavúci – parašutisti, ktorí sa „zvezú” na poletujúcich pavučinách počas babieho leta. Väčšina živočíchov tadiaľto ale iba prechádza a nežije natrvalo. Majú to ako taký „shopping” po ceste ďalej.

Hneď na úvod počas návštevy zelenej strechy nás potešilo, keď sme tu videli levandule, šalvie a desiatky čmeliakov prilietajúcich zo širšieho okolia. Čmeliak za deň preletí aj deväť kilometrov a spáli až šesťsto miligramov cukru. Je to taký malý chlpatý vrtuľník. Na to, aby prežil, potrebuje navštíviť približne tri tisíc kvetov za deň. Strecha na Nivách im dáva možnosť tento cukor „dotankovať”.

Na Nivách máme sedem študijných plôch, dve extenzívne, kde sú skalničky, dve intenzívne v okolí stromov s hlbším koreňom, dve krásnolúky a jednu porovnávaciu plochu na prízemí.

Čím sa priestor na streche líši od inej lokality v prírode?

Hoci máme v okolí Bratislavy približne 15 lokalít, kde náš výskum prebieha, zelená strecha Nív je špecifická z viacerých hľadísk. Jednak je to na Slovensku novinka a ide teda o experimentálnu plochu, ale aj v rámci lokality môžeme brať toto prostredie ako porovnávací bod reprezentujúci prostredie celej strednej Európy.

Na Nivách máme sedem študijných plôch. Dve extenzívne so skalničkami, dve intenzívne v okolí stromov s hlbším koreňom, dve „krasnolúky“ a jednu porovnávaciu plochu na prízemí. Samozrejmosťou je aj hmyzí hotel. Vieme takto skúmať rozličné prostredia na relatívne malej ploche a zároveň vieme porovnávať jednotlivé typy zelených striech, keďže Nivy ich majú viac. Sú to vskutku vzácne dáta a už teraz vieme povedať, že tie rozdiely sú diametrálne, čo do počtu živočíchov, tak aj ich skladby.A to sme iba na začiatku.

Na jeseň v roku 2021 sme spustili pilotnú fázu. Na Nivách plánujeme skúmať biodiverzitu tak tri až päť rokov a s celým tímom sa už teraz tešíme na výsledky.