Mlynské nivy časť prvá: Ukryté pod povrchom

Pre viac obsahu skroluj nižšie
11. November 2020

Mlynské nivy boli čulou časťou mesta už dávno predtým, než sa z Prešporku stala Bratislava. Ak by ste sa na zhruba dvesto ročný vývoj Nív pozreli ako na zrýchlený záber, videli by ste, že vodné mlyny nahradili továrne, ktoré podnietili rozvoj dopravy. Nivy boli vždy miestom pre prácu a obchod – ťažkú a manuálnu prácu však dnes strieda duševná a kreatívna.

 Byty, kancelárie, obchody aj nová stanica. Kombinácia s potenciálom vytvoriť jednu z najvýznamnejších bratislavských ulíc, ktorá bude živá po celý deň. Preto si zaslúžila, aby sa jej po 200 rokoch opäť niekto dotkol a pretvoril ju na niečo nové a moderné. Prečo ale bolo treba na taký dlhý čas odstaviť jednu z najrušnejších ciest v meste a vymyslieť úplne nové riešenie dopravy? Po príčine treba pátrať hlbšie. Doslova.

Ulica Mlynské nivy v roku 2019, zdroj Google Street View

Zastaralé siete a nedostatočná kapacita komunikácie

Technicky zložité riešenia sú pri výstavbe často spojené s množstvom povoľovacích procesov. Rekonštrukcia ulice Mlynské nivy nebola výnimkou. A ako to už býva pri stavbách zvykom, nechýbali nečakané prekvapenia, ktoré poriadne potrápili inžinierov, manažérov, stavebníkov, úrady, ale aj samotných ľudí, ktorí okolo len prechádzali.  

 Zatiaľ čo na povrchu sa tvár aj funkcia mesta za posledné desiatky rokov menila na nepoznanie, situácia pod povrchom cesty tomu nezodpovedala. Infraštruktúra pod ulicou Mlynské nivy bola mimoriadne zastaralá. Pod cestou sa nachádzali parovody, kabelovody, plynovod, vodovod, ale aj vyše stovka optických káblov a kanalizácia z konca 18. storočia. Možno by ste neverili, ale nachádzali sa tu aj zvyšky rozvodov svietiplynu, ktoré sa v minulosti používali na osvetľovanie ulice. Navyše, siete boli položené veľmi blízko seba, čo bolo veľmi neprehľadné a aby to bolo ešte ťažšie, niektoré boli aj prekvapivo plytko.

Bagre a autá vedľa seba

Ulica Mlynské nivy má v celej svojej dĺžke približne tri kilometre. Rekonštruovali sme najrušnejší a z dopravného hľadiska najzložitejší úsek v dĺžke 500 metrov medzi ulicami Karadžičova a Košická. Aby sa predišlo zhoršeniu už aj tak zložitej dopravnej situácie v meste, stavebné práce v prvom roku prebiehali počas prevádzky cesty, len s čiastočnými obmedzeniami. Umožniť stavebníkom naplno pracovať a zároveň zabezpečiť bezpečnosť motoristov, chodcov aj cyklistov bola náročná úloha. V prvej fáze bol preto postup starostlivo etapizovaný, aby mohla ulica zostať prejazdná čo najdlhšie.

Zo stredu na kraj

Počiatočné práce znamenali prekládky – zo stredu ulice na stranu k Twin City a neskôr aj k Stanici Nivy. Keď už boli po stranách položené nové siete, mohli byť tie staré ”odstrihnuté”. Všetky siete sú teraz prehľadne rozdelené a zaznačené v prehľadných schémach. Čo je dôležité, dnes vedú po stranách ulice a nie jej stredom, čo v prípade porúch v budúcnosti ocenia azda všetci. Pri rekonštrukcii sme vymenili takmer 50 kilometrov kabeláže:

  • Trakčné vedenie pre trolejbusy = 2 350 m
  • Kábel pre verejné osvetlenie = 1 875 m
  • Káble slaboprúdu = 40 850 m
  • Káble silnoprúdu = 3 565 m

Vylepšená kanalizácia, ktorá si pamätala Máriu Teréziu

Jednou z mnohých výziev boli potrubia, ktoré sa vetvili v križovatkách. Tak to bolo napríklad pod štvorramennou križovatkou Karadžičova – Mlynské nivy, kde sme vybudovali nový podzemný priestor o veľkosti menšieho rodinného domu – sútokovú komoru, do ktorej schádzajú tri veľké kanalizácie Starého Mesta a odkiaľ splašky ďalej gravitačne tečú popod Mlynské Nivy smerom ku Košickej. Kanalizácia ďalej pokračuje popod Prievozskú a končí sa až v čističke odpadových vôd vo Vrakuni.

Úprava starej kanalizácie prebehla aj preto, aby sa v budúcnosti dalo oveľa jednoduchšie dostať ku ktorejkoľvek jej časti, vďaka pochôdzným okrajom sútokovej komory. V strede sa tak po novom nachádzajú aj žľaby, odborne „kinety“, s dostatočnou kapacitou pre zber a odvod splaškov.

Málokto vie, že Bratislava je pretkaná sieťou kanalizačných potrubí s dĺžkou okolo 1 000 kilometrov, z ktorých niektoré vznikli zhruba v časoch vlády Márie Terézie. Takto stará bola aj časť kanalizácie, ktorá sa nachádzala pod povrchom rekonštruovanej ulice, čo je dnes už minulosťou.

Sútoková komora na ulici Mlynské nivy

Okrem sútokovej komory sme vybudovali aj nový kanalizačný zberač – veľké sklolaminátové potrubie s priemerom až 180 cm. Dostať pod zem rúru veľkosti dospelého človeka a za plnej prevádzky cesty nad ňou, vyžadovalo využitie banskej technológie. Postupne sme vykopali priestor pre rúru, do ktorého ju vtláčal piest s výtlakom 1 800 ton. Pri čakaní na autobus ste možno ani netušili, že niekoľko metrov pod vami je čulý pracovný ruch.

Pozrite si video z razenia kanalizačného zberača za plnej prevádzky ulice.

Nepresné plány, “jaskyne” pod cestou a stovky povolení

Dlhoročné zanedbávanie tejto dôležitej dopravnej tepny sa podpísalo na jej havarijný stav. Počas rekonštrukcie sme tak natrafili na kaverny (vodou vymyté dutiny) s priemerom aj tri metre, a to iba pár desiatok centimetrov pod asfaltom. Bezpečnosť je prvoradá a tieto skutočnosti si vyžadovali nové postupy prác a teda aj nové povolenia. Tie boli, mimochodom, potrebné pri každej ďalšej nečakanej zmene.

Odhliadnuc od technických komplikácií, s každým podobným prekvapením pribúdala aj ďalšia administratíva, z ktorej vyplývali zdržania. Aby sme zachovali postupnosť prác, potrebovali sme komunikovať s vyše 20 subjektmi a vybaviť viac než stovku povolení a vyjadrení.

500 metrov z celkových 3 kilometrov sa môžu zdať málo. No práve tento úsek je jedným z najdôležitejších. Nový bulvár Mlynské nivy bude mať nepochybne pozitívny vplyv na každú oblasť života v meste, aj keď to možno nepostrehnete. Vedzte, že práve to bol účel tejto dôležitej úlohy, ktorú sme si zobrali na naše plecia. #hurabratislava #bulvarMlynskeNivy