Expert Branislav Siklienka o zelených strechách: Ochladzujú mestá, zadržiavajú vodu a výrazne zmierňujú dôsledky klimatickej zmeny 

Pre viac obsahu skroluj nižšie
30. September 2022

Zelená strecha na Nových Nivách by mohla slúžiť ako ukážka toho, čo všetko je v mestských výšinách možné. Ihriská pre deti, športoviská, ale aj miesto na grilovačky či komunitné pestovanie zeleniny. To všetko je v súzvuku s rozmanitou zeleňou a je unikátom nielen na Slovensku, ale i v Česku. 

V článku sa ďalej dozviete: 

  • Aké zelené strechy poznáme, 
  • prečo je potrebné budovať záhrady na strechách,
  • či je Slovensko v tejto oblasti popredu, 
  • na čo si treba dávať pozor, ak chceme mať vlastnú zelenú strechu, 
  • čomu sa venuje Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru.

Branislav Siklienka

Študoval financie na Univerzite Mateja Bella a dlhé roky pôsobil vo finančnom sektore ako analytik. Od roku 2015 fungoval vo firme na realizáciu a údržbu záhrad Siky Gardens. V súčasnosti sa už piaty rok realizuje vo svojej firme Sky Gardens zameranej na strešné záhrady. Je predsedom Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru. V lete tohto roku vyhrala Asociácia národné kolo EEPA (Európska cena za podporu podnikania) v kategórii podpora udržateľnej transformácie. 

Práve biodiverzný typ a charakter strechy na Nivách sa páči Branislavovi Siklienkovi, ktorý sa už niekoľko rokov venuje tvorbe zelených striech a je tiež predsedom Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru. „Pestrofarebné kvety, trávové záhony, ale aj hmyzie domčeky. Všetko dohromady tu vytvára peknú symbiózu,” hodnotí. Väčšia variabilita lokálnych ekosystémov je jednou z funkcií, ktoré strešné záhrady majú. Plnia ich aj už spomínané biodiverzné strechy, ktorých úlohou je zvýšiť početnosť druhov v lokalite, kde sa nachádza. „To dokážu napríklad hmyzie domčeky alebo včelie úle. Biodiverzné strechy tiež pokrýva pestrejšia vegetácia, kvetnaté lúky, trvalky či rôzne trávy. Snažíme sa ich čo najviac pripodobniť prírode, a tak tam môžete nájsť aj mŕtve drevá, štrk, poprípade vodné prvky,” vymenúva Branislav Siklienka. 

Viac zeme, väčšia pestrosť

To, aká je zelená strecha vegetačne rozmanitá, podmieňuje práve výška substrátu. Najmenej substrátu je na takzvanej zelenej streche, kde má výšku zhruba 5 – 15 centimetrov, čomu zodpovedá aj rastúca vegetácia. „Nájdeme v nej hlavne rozchodníky, skalničky, suchomilné trávy a trvalky,” vysvetľuje odborník na strešné záhrady. V dôsledku meniacej sa klímy sú v našich podmienkach vhodnejšie polointenzívne strechy, na ktorých má substrát výšku od 15 do 35 centimetrov. „Tu už vieme skombinovať okrasné trávy, kvitnúce trvalky, ale aj nižšie kríky,” vymenúva Branislav Siklienka. 

Žiadna záhrada na streche nie je bezúdržbová.

Najideálnejším riešením pre životné prostredie sú určite intenzívne strešné záhrady. Výška substrátu je viac než 35 centimetrov, pokojne aj jeden a pol metra. „V tomto prípade nie je žiadny problém zasadiť stromy alebo väčšie kríky,” vysvetľuje a dodáva, že intenzívne strechy nájdeme najčastejšie v administratívnych budovách alebo obchodných centrách. Dokážu totiž vytvoriť príjemný pobytový priestor, kde je radosť tráviť čas. Podobne tomu je aj na Nových Nivách. 

Samé pozitíva

Spoločné stretávanie, rozvoj komunity, pobyt na čerstvom vzduchu, nový pobytový priestor. Zeleň podľa výskumov eliminuje stres, čo posilňuje efektivitu v práci. Táto spoločenská a estetická funkcia záhrad na streche je len bonusom. Dôležitá je najmä ich dôležitá úloha pri zmierňovaní negatívnych dopadov zmeny klímy.

O zvýšení lokálnej biodiverzity vplyvom zelenej záhrady na streche sme už hovorili. To, aký má dopad na okolie Nových Nív, u náš meria vedecký tím z Univerzity Komenského. Rastlinstvo na strechách zas pomáha pri ochladzovaní tepelných ostrovov v mestách. Zeleň zachytáva prach a tiež pohlcuje oxid uhličitý. Okrem ochladzovania našich prehriatych ulíc dokážu strechy znížiť teplotu aj v budovách. „V mojom dome mi zelená strecha redukuje interiérovú teplotu až o 3 stupne, takže nemusím tak často zapínať klimatizáciu, čo tiež šetrí energiu. Prostredie na život v dome je bez klímy zdravšie,” ukazuje výhody na vlastnom príklade. „Samozrejme, jedna strecha zmierneniu dopadov klimatickej zmeny nepomôže a treba ich budovať systematickejšie,” vysvetľuje predseda asociácie Zelených striech.

Biosolárne zelené strechy

 „Je to kombinácia solárnych panelov a strešnej záhrady. Fotovoltaika funguje optimálne do 25 stupňov. Pri vyššej teplote už znižujú panely svoju účinnosť. Strešná záhrada dosahuje povrchovú teplotu zhruba 30 stupňov, čím zlepšuje účinnosť panelov o 3,6 %. Zabijeme dve muchy jednou ranou – šetríme životné prostredie a energiu si tak vyrobíme sami,” objasňuje Branislav Siklienka.

Okrem toho strešné záhrady odhlučňujú vnútorné priestory a zvyšujú životnosť hydroizolácie až dvojnásobne. Chránia ich totiž pred UV žiarením a mechanickým poškodením. „Primárnou úlohou zelených striech je zadržiavanie vody. Voda vďaka nim neodtečie hneď do kanalizácie, a teda preč z krajiny. Časť sa vyparuje, čím sa ochladzuje a zvlhčuje okolie,” opisuje proces realizátor zelených striech na Slovensku. Výhodou je čiastočné eliminovanie škôd po prívalových dažďoch. „Aj nízky substrát (10 cm) zadrží 50 – 60 % zrážok,” konkretizuje Branislav. Manažment dažďovej vody dokonca stojí za rozvojom zelených striech v Nemecku pred 40 rokmi. „U nás ide dážď do kanalizácie, nevyparí sa na mieste, kam dopadne, a tak narúšame celý vodný cyklus. Preto máme aj také problémy, aké máme – nedostatok vody, sucho a ďalšie extrémne javy,” vyhodnocuje. A ako je teda na tom Slovensko oproti napríklad spomínanému Nemecku?   

Sme na začiatku

Podľa Branislava Siklienku máme u nás veľký potenciál, aj keď len začíname, a mnoho krajín má pred nami náskok. Dnes sa však problematika začala riešiť aktívnejšie, najmä vďaka Plánu obnovy a pripravovaným dotáciám z eurofondov na vodozádržné opatrenia. „Na Slovensku zatiaľ nemáme žiadne štatistiky, ale predpokladám, že máme zhruba 300 – 400-tisíc mzelených striech. V susednom Česku, ktoré je nám najpodobnejšie, je to 1,9 milióna m2”, vyratúva Branislav Siklienka aktuálny stav. 

Ako dôvody úspešnejšieho suseda uvádza najmä dotačný systém, prostredníctvom ktorého môžu ľudia žiadať od tohto roka o podporu na zelenú strechu samostatne. U nás sa sleduje primárne 30-percentná úspora energie, takže Slováci musia zelenú strechu kombinovať s iným ekologickým opatrením, napríklad zateplením alebo výmenou okien. „Nie je to len o peniazoch, ale aj o samosprávach. Napríklad v Bratislave sa do koeficientu zelene (pomer plochy zelene a celkovej plochy pozemku, pozn. red.) zelená strecha nezarátava. Ak by to bolo opačne, ako napríklad v Trnave alebo Žiline, pomohlo by to napríklad aj veľkým investorom” dopĺňa predseda Asociácie zelených striech.

Zeleň podľa výskumov eliminuje stres, čo posilňuje efektivitu v práci.

Dá sa to aj v malom

Nielen developeri, ale aj bežní ľudia žijúci v rodinných alebo bytových domoch, môžu uvažovať nad zelenou strechou a využívať jej nesporné výhody. „Ak už budova stojí, treba určite najprv preveriť statiku, aby nedošlo k trhlinám alebo prehybom strešnej konštrukcie,” radí Siklienka. Podľa posúdenia statika vedia potom realizátori vegetačných striech odporučiť, aký typ zelenej strechy a koľko substrátu môžete na streche mať. Statika by mala byť podľa Branislava Siklienku nastavená na minimálne 100 kg  až 130 kg na m2 pri extenzívnej streche. Okrem toho treba skontrolovať aj hydroizoláciu. „Nemala by byť poškodená alebo pred koncom životnosti,” dodáva. Ak stavať ešte len plánujeme, možnosti sú nekonečné. Je výhodou, ak sa na streche nachádza aj prívod vody, aby sa majiteľom komfortnejšie polievala.

Starostlivosť o strešnú vegetáciu závisí tiež od konkrétnych typov rastlín a aktuálneho počasia. „Rastliny by sme mali prispôsobiť lokálnej klíme,” odporúča a zároveň prízvukuje, že žiadna záhrada na streche nie je bezúdržbová. „Je to mýtus, kvôli ktorému sú niektorí klienti sklamaní. Strešnú záhradu treba raz za čas pretrhať od náletovej buriny, pohnojiť a v prípade dlhodobého sucha poliať.” A ten, kto má záhradkárčenie naozaj rád, môže na svojej streche vymýšľať stále nové koncepty. Aj Branislavova záhrada slúži ako pokusná plocha. „Pred dvomi rokmi som odštartoval biodiverznú strechu, lebo tento typ ma baví najviac. Mám na nej trvalky, trávy, mŕtve drevo, hmyzí domček, ale aj mini jazierko, v ktorom je voda, a keď zaprší, chodia tam piť vtáčiky. Veľa si tam skúšam, veď ako sa hovorí, dokončená záhrada, je mŕtva záhrada,” hovorí s nadšením. 

Branislav Siklienka sa venuje zeleným strechám od roku 2017, predtým pôsobil vo sfére financií. „Vyhorel som a túžil som robiť niečo iné. Vymenil som zelený Excel za zelené záhrady,” usmieva sa. Začal si o téme viac študovať, navštevoval konferencie, až záľuba prerástla do vlastného biznisu. Na tejto práci ho bavia najmä reálne výsledky, hravosť pri každom jednom projekte, ale aj fakt, že robí niečo pre ďalšie generácie. Aby sa téma strešných záhrad čo najviac etablovala pri zmierňovaní klimatickej krízy, založil spolu s partnermi v roku 2020 Asociáciu pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru. Jej cieľom je prepájať architektov, developerov, univerzity, záhradníkov, samosprávy a štátne inštitúcie či podporovať ozeleňovanie miest a budov. Jednou z aktivít je aj súťaž Zelená strecha 2022, ktorá má dostať problematiku smerom k odbornej, ale aj širokej verejnosti. Víťaza vyberala odborná porota a v ďalšej kategórii aj široká verejnosť. Výsledky budú vyhlásené už na konci septembra na medzinárodnej konferencii Zelené strechy pre odolnejšie mestá. Uskutoční sa v Bratislave a vystúpia na nej poprední špičkoví odborníci na tému zelenej strechy. 

Nové Nivy

je multifunkčná štvrť, ktorá ponúka príležitosti na prácu, bývanie i oddych. Ide o architektonický zážitok, ktorý kombinuje rôzne prvky, najmä industriálne, aby tak štvrť nadviazala na historickú tradíciu tejto oblasti. Verejný priestor je tu povýšený na miesto, kde sa dá tráviť čas a žije to v ňom. Okrem toho poskytujú Nové Nivy platformu na rozvoj biznisu a mladých talentov, nakoľko tu pôsobí mnoho zaujímavých firiem.