Riadiaci partner audítorskej spoločnosti PwC: Vychovali sme celú generáciu špičkových finančných odborníkov

Audítorská firma PricewaterhouseCoopers (PwC) patrí medzi prvých nájomníkov budovy Twin City A na Nivách. Alexander Šrank, jej riadiaci partner pre Slovensko, hovorí o tom, prečo sa spočiatku obával sťahovania, z akého dôvodu začal cestovať na letisko Schwechat autobusom a prečo je fajn môcť všetkých klientov navštíviť na bicykli.
Pre viac obsahuj skroluj nižšie
3. Október 2019
3. Október 2019

CEO jednej z najväčších audítorských spoločností v rozhovore prezradil, čomu všetkému sa PwC venuje, z akého dôvodu nechcú IT-čkari zostávať v jednej firme 15 rokov a prečo sú podľa neho tzv. tulivaky tak trochu trendové zbytočnosti, ktoré majú s požiadavkami ľudí na modernom pracovisku len málo spoločné.

O PwC už počulo veľa ľudí, no málokto skutočne chápe, čo robíte. Ako by ste laikovi vysvetlili, čomu sa firma venuje?

Zaoberáme sa hospodárskymi výsledkami iných firiem – auditujeme finančné výkazy. Okrem toho máme oddelenie daňového, ekonomického a transakčného poradenstva. Keď chce klient, povedzme, kúpiť firmu, tak my mu spravíme tzv. due diligence, teda zhodnotíme riziká, príležitosti a aj to, koľko by za ňu mal zaplatiť. Robíme tiež poradenstvo pri implementácii technologických riešení, napríklad softvér pre banky či poisťovne.

To je stále pomerne široká definícia. Vedeli by ste byť konkrétnejší? Čo je „misiou“ PwC?

Najlepšou odpoveďou je korporátny slogan: „Našou úlohou je vytvárať dôveru a riešiť dôležité problémy.“ Budovanie dôvery spočíva v tom, že na základe našej kontroly a potvrdenia si hráči na trhu môžu byť istí, že hospodárske výsledky firiem nie sú len vymyslené alebo prikrášlené čísla, ale realita. Vystupujeme ako nezávislý a objektívny arbiter.

Druhá vec, ktorú vnímame ako poslanie firmy, je snaha prispieť k riešeniu komplikovaných a dôležitých problémov privátneho aj verejného sektora. Na Slovensku sme napríklad štátu pomáhali nastaviť regulačné rámce v energetike a telekomunikáciách. Naši kolegovia v Indii zase riešia kvalitu a bezpečnosť potravín. Veľa sme investovali do technológií – v Poľsku máme tím, ktorý vyvinul softvér do dronov, ktorý kontroluje postup stavieb v Saudskej Arábii a Brazílii.

Z môjho pohľadu je však s trochou zveličenia našou najdôležitejšou spoločenskou úlohou výchova finančného dorastu. Vznikli sme v roku 1991 a cez PwC odvtedy prešlo približne 3 900 ľudí, z ktorých dnes väčšina pracuje na nejakej pozícii vo finančnom sektore. Dovolím si tvrdiť, že sme vychovali spolu s ďalšími slovenskými audítorskými a poradenskými firmami celú generáciu finančných manažérov, poradcov a odborníkov. Veľa súčasných finančných riaditeľov, ľudí v controllingu, ale aj generálnych riaditeľov na Slovensku prešlo cez náš vzdelávací program a získalo praktické skúsenosti z práce pre vedúce slovenské spoločnosti. Takto do finančného vzdelávania a praxe každý rok berieme celé ročníky 50 – 60 študentov.

Ako CEO spoločnosti máte množstvo povinností a zodpovednosti. Čo vás na vašej práci najviac baví?

Vždy som tu zostával pre ľudí. Sme extrémne dobrá partia, v ktorej ľudia začnú fungovať hneď po škole, prakticky ďalšou vysokou školou prechádzajú u nás. Druhou vecou je firemná kultúra. V PwC sa uplatňuje princíp meritokracie – ľudia sa hodnotia na základe toho, čo dosiahnu. Keďže je to práca pre klientov, veľmi rýchlo sa ukáže, kto je dobrý a kto nie.

V neposlednom rade je to samotná náplň práce. Pri audite sa ide do firiem zo zákona – máme prístup k všetkým informáciám a dostávame sa tak k absolútnej podstate podnikania a know-how. Ak napríklad auditujeme firmu z oblasti energetiky, musíme pochopiť, ako ju ovplyvňuje regulácia v tejto oblasti. Alebo musíme dopodrobna vedieť, ako funguje interný fakturačný systém. Bez toho sa nedá auditovať firma, ktorá posiela 15 miliónov faktúr ročne.

Prečo ste sa rozhodli sídliť na Nivách? Odlišuje ich z vášho pohľadu niečo od ostatných biznisových zón?

Pretože si myslím, že je to najlepšia biznisová lokalita v Bratislave. K všetkým klientom sa odtiaľto dostanem na bicykli, čo ma mimoriadne teší. Na budove, v ktorej sídlime, sa mi páči tehlové obloženie, interiér a tiež fakt, že tu dajú otvoriť okná, čo nebýva samozrejmé. Keď sme sa sem sťahovali, obával som sa reakcií, lebo akákoľvek zmena obvykle znamená nespokojnosť aspoň polovice ľudí. V tomto prípade prejavilo 95 % našich ľudí nadšenie a radosť z nových priestorov. Doteraz je rozhodnutie sídliť na Nivách brané veľmi pozitívne.

Sme v krásnej budove, kde všetko funguje a ktorá sa nachádza uprostred vznikajúceho bratislavského Manhattanu. Kvalita priestoru je v tomto projekte posunutá na novú úroveň. Myslím, si že aj mix firiem, ktoré tu sú, je zaujímavý. Dokážeme sa navzájom obohacovať, vytvorila sa akoby komunita a myslím si, že nové obchody a kaviarne v nákupnom centre, ale aj v susednej rezidenčnej výstavbe to ešte ďalej znásobia.

To, čo sa tu stavia, je druhé centrum Bratislavy. Bol by som rád, keby sa podarilo celý priestor rozvinúť tak, aby ľudia z kancelárií nesadli po práci automaticky do auta a neodišli domov, ale zastavili sa na pivo a stretávali sa s ostatnými – v časoch, keď firmy sídlili v Starom Meste a navyše obvykle bez možnosti parkovať, bolo bežné, že sme sa stretli spontánne po práci v bare 17’s.

Kde na Nivách najradšej trávite čas? Máte tu obľúbené miesto, kam chodievate mimo práce?

Momentálne je stravovanie v okolí oveľa pestrejšie ako na začiatku a dúfam, že sa tento typ prevádzok ešte viac rozšíri. Osobne mám najradšej Poké a Kitchinn. Aj stánky so street foodom boli príjemným spestrením. Verím, že bude čoraz viac alternatívnych a zaujímavých možností.

Cez víkend sa sem občas chodím so synmi dávať strihať do Bebe kaderníctva a veľmi mi vyhovuje blízkosť autobusovej stanice. Odkedy sme na Nivách, na letisko do Viedne chodím často autobusom. Je to pohodlné, autobusy sú klimatizované, s wifi a je to environmentálne zodpovedné.

Veľa sa dnes hovorí o spokojnosti zamestnancov, ich meniacich sa potrebách a požiadavkách. Akú rolu podľa vás v tomto ohľade hrajú zamestnávateľ a pracovisko – dizajn, služby alebo komunita?

Náš biznis nie je práve jednoduchý. Máme iba značku, klientov a zamestnancov. Keď o kvalitných ľudí začneme prichádzať, tak veľmi rýchlo stratíme aj značku, pozíciu na trhu aj klientov – je to previazané. Aby sme si získali a udržali tých najlepších, musíme komunikovať flexibilitu. Tá bola u nás v zásade vždy – nikto tu nekontroluje, kedy kto prišiel a odišiel, stačí mať urobenú prácu. Je úplne bežné, že ľudia robia z domu a všetko sa rieši online.

Na druhej strane si myslím, že pre efektívnosť práce tímu je stále nutné vidieť sa a počuť naživo, teda byť na pracovisku. Neviem si predstaviť, že by sme teraz zrušili celý „office“ a robili iba z domu. Preto je dôležité, aby mali ľudia pekné a hlavne funkčné kancelárie. Neverím na teórie, že tzv. tulivaky a podobné veci zvyšujú kreativitu. Skôr sme si dali záležať na tom, aby tu všade boli monitory, na ktoré sa dá pripojiť z akéhokoľvek zariadenia, ktoré máte práve v ruke. Aby tu bol dostatočný priestor a všetky potrebné technológie, ktoré zabezpečujú hladké každodenné fungovanie.

Videl som kancelárie HB Reavis vo Varšave, ktoré sú fakt odvážne. Nechali vonku siete, celý priestor je čierny a pôsobí skôr ako rockový klub. Majú krásnu zasadačku a CEO sedí pri veľkom trojuholníkovom stole, ktorý je v otvorenom priestore. Takéto nové trendy v kanceláriách sa mi zdajú veľmi zaujímavé. Calcettom a nafukovacími vakmi už asi veľa ľudí neočaríte, aj keď niektorí naši chalani, ale aj dievčatá hrajú v stolnom futbale prvú ligu. Musím uznať, že raz som prehral s nemenovanou dámou 10 : 0 a to bolelo (smiech).

Prekvapil vás niečím priestor v Twin City, či už z hľadiska vzhľadu, alebo poskytovaných služieb, v porovnaní s inými budovami, kde PwC sídlilo?

Vždy je to o jednoduchých veciach a detailoch. Keď som chcel ísť v starej budove za kolegami na inom podlaží, musel som ísť cez jedny dvere s kartičkou, počkať na výťah a následne prejsť cez ďalšie zamknuté dvere…

Tu máme k dispozícii vnútorné schodisko, kde žiadne kartičky netreba, všetky záchody máme vo vnútri a celý priestor je navrhnutý tak, aby zodpovedal tomu, ako fungujeme. Patríme medzi úplne prvých nájomníkov budovy a všetko máme ušité úplne na mieru, čo je obrovská výhoda.

Ako vnímate prebiehajúce zmeny v spôsobe práce? Aké trendy sú z vášho pohľadu najzásadnejšie a ako sa menia požiadavky na moderné pracovisko?

Najviac to vidíme na tom, že ľudia už nemajú záujem o dlhodobú kariéru. Napríklad IT-čkari vôbec nemajú potrebu byť v nejakej firme 15 – 20 rokov. Chcú vedieť, o aký projekt ide, a rozhodnú sa podľa toho, či ich zaujme. Berú ako fakt, že teraz je to na 2 roky a potom si budú hľadať niečo iné. Fungujú na báze freelancovo-networkových princípov. Tento trend je veľmi silný. Neviem posúdiť, či sa to časom rozšíri všade, alebo ide o fenomén špecifický len pre určité oblasti.

Aj developeri sa posúvajú smerom k flexibilite a servisnému poňatiu svojich produktov – HB Reavis je toho dobrým príkladom. Funguje tu coworking HubHub pre freelancerov a projektové tímy. Pre nás ako väčšiu firmu je zase zaujímavá možnosť potenciálneho flexibilného zmluvného rámca v takýchto priestoroch na projektovej báze bez 7-ročnej viazanosti.

Pracoviská sa dnes menia najmä z hľadiska dostatočného technologického zabezpečenia. Naši ľudia sú veľmi citliví na najmodernejšie technológie a ich reálne využívanie v praxi – veci skrátka musia fungovať. Stále sme však ľudia a priestor, kde sa väčšinou koncentruje zábava, je aj u nás celkom pochopiteľne kuchynka, tak, ako to bolo už na internátoch.



Foto: Dominika Behúlová