Začínal ako bezpečnostný technik a súčasťou jeho práce bolo aj čistenie priestorov v rámci požiarnej bezpečnosti. Do témy sa však natoľko ponoril, až sa z neho stal odborník na organizáciu odpadov na stavbe. Neustále vymýšľa novinky, hľadá spôsoby, ako by sa veci dali robiť ešte lepšie a svojím nadšením by určite oslovil aj tých najneporiadnejších. Taký je Samuel Jalč, Site Manager HB Reavis, s ktorým sme sa rozprávali o procese narábania s odpadmi na stavbe.
Ak sa pozrieme na odpad na stavbe, čo si máme pod tým predstaviť? Ako sa líši od toho domáceho?
Všeobecne sa odpadom stáva každá vec, ktorá v živote už nemá svoje ďalšie využitie. Na stavbe sú to najmä balenia materiálov, rôzne odrezky a tiež samotný stavebný materiál, ako napr. betón, drevo či papier. V zásade je to podobné ako v domácnostiach.
Ako vyzerá separácia odpadu na stavbe?
Na úvod treba povedať, že aktuálny systém separácie sa nastavil so zavedením logistických procesov. Vďaka tomu sa nám podarilo z roka 2019 na rok 2020 znížiť komunálny odpad o neuveriteľných 74 % a dnes sa tak hrdo radíme medzi špičku v narábaní so stavebným odpadom.
Na stavbe máme niekoľko stojísk a obrovské odpadové hospodárstvo, kde je vyčlenených podľa potreby od 12 po 16 väčších kontajnerov. Tam separujeme napríklad aj podľa toho, aký druh materiálu je k nám dovážaný. Tento proces začína teda už pri dodávateľoch, ktorí majú u nás povinnosť odviezť svoj odpad rovno do hospodárstva a my im ho zato na oplátku vyvážame. Samotná separácia je rozdelená do dvoch úrovni a to najprv pri zbere odpadu na podlažiach, kde sa odpad zbiera a následne zváža do odpadového hospodárstva. Po privezení prichádza na rad druhé dotriedenie, aby bol odpad čo najkvalitnejšie roztriedení.
V rámci štandardu BREEAM certifikácie, ktorou prešla celá zóna Nové Nivy ako jedna z mála na celom svete, sa eviduje množstvo faktorov s ohľadom na recykláciu a obnoviteľné zdroje. Dodávatelia u nás majú povinnosť evidovať všetok privezený materiál. To je pre nás skvelým zdrojom dát pre lepšie pochopenie toku materiálu od jeho dovozu k nám až po uloženie v odpadovom hospodárstve. Vďaka tomu dokážeme určiť uhlíkovú stopu materiálu a zároveň máme prístup k množstvu dát, ktoré po spracovaní vedia zodpovedať dôležité otázky. Tie nám pomáhajú skvalitňovať procesy a hľadať nové riešenia.
Certifikát BREEAM Communities je prísna schéma hodnotenia pozitívneho vplyvu developmentu na bezprostredné okolie, v ktorom vzniká, s dôrazom na jeho trvalú udržateľnosť. Zóna Nové Nivy obhájila svoje kvality v medzinárodnom meradle, keď získala certifikát BREEAM Communities na úrovni Excellent ako jedna z dvoch krajín v EÚ. Druhým projektom je varšavský Forest, tiež z dielne HB Reavis.
Čo všetko na stavbe separujete?
Odpad vyvážame v deviatich hlavných kategóriách, obaly z papiera a lepenky, plastov či dreva a niekoľkých špecializovaných kategórii. Takáto detailná separácia je vskutku jedinečná a pokiaľ viem, nemá u nás obdoby. Mojou osobnou ambíciou však je ísť ešte ďalej. Aktuálne separujeme v priemere do 80 percent odpadu (zvyšok je komunál) a z toho 65 percent aj recyklujeme. Cieľom teda je minimalizovať komunálny odpad a zároveň zdvíhať mieru recyklácie vytriedeného odpadu. Chceme sa dostať minimálne na 75 percent recyklovaného materiálu z celkového vyvezeného množstva.
Pri recyklácii niektorých materiálov však narážame na limity technológií. Keďže sme ale interne nastavení na maximalizovanie recyklácie, aktívne hľadáme nové možnosti – či už medzi startupmi, alebo sa pozeráme aj po zahraničných dodávateľoch.
Recyklácia na Nových Nivách
Na Nových Nivách recyklujeme všetko, čo sa dá – od betónu až po železo a hliník. V rámci dlhodobej udržateľnosti používame pri svojich projektoch fotovoltické panely, zachytávame a znovu využívame dažďovú vodu, inštalujeme chladiace trámy, ktoré sú energeticky efektívne a nenáročné.
Venujeme sa aj kultivácii a výsadbe zelene v okolí nových projektov, ktorá má pozitívny vplyv na mikroklímu okolia. Vďaka vypracovanej stratégii od ekológov, dendrológov a ďalších odborníkov tak vytvárame prostredie pre všetky zložky zdravej fauny a flóry v území, vrátane včiel a hmyzu.
Zdieľajú tvoje nadšenie aj kolegovia?
Interne máme pomerne dobre nastavený systém, mojou úlohou je hľadať problematické úseky a klásť tie správne otázky ako ich vyriešiť. Takže na nejaký štandard sú tu už všetci zvyknutí, aj vrátane našich dodávateľov.
Mojím cieľom je však kolegov motivovať, aby sa sami viac snažili touto témou zaoberať. Vyrastáme v kolektíve stavbárov, kde sú priority niekde inde a aj preto je dôležite sa o týchto témach rozprávať a robiť im osvetu. Takto sme napríklad zachránili drevené konštrukcie, v ktorých bol privezený tovar. Z nich sme spravili tzv. „hlasovacie popolníky“, aby sme rovno aj redukovali ohorky po stavbe. Tých na každej stavbe nájdete veľa.
V našich končinách nie sme históriou naučení pozerať sa na odpad ako na problém a preto je náročné napasovať túto tému každému tak, aby si z nej zobral to pozitívne. Pre mňa je to problematika, ktorá sa ma dotýka až na kosť a vnútorne cítim potrebu sa venovať tejto téme, či už kvôli sebe alebo ďalších čo po nás prídu.
A čo doma, ako tam vnímajú tvoje nadšenie pre odpady?
Povedal by som, že sú chápaví, zvedaví a hlavne učenliví. Ľudia z môjho okolia otvárajú oči a začínajú si uvedomovať negatívne dôsledky nič nerobenia, čo mi dáva silu a vieru, že sme na správnej ceste k zelenšej budúcnosti.
Zahoďte ego a buďte eko. Stačí vyjsť zo svojej komfortnej zóny a život sa zlepší nie len tebe, ale celému „ekosystému“ okolo teba.
Za foto ďakujeme Dominike Behulovej.