Operná speváčka a riaditeľ divadla: Ľudia si nevážia ani tú zeleň, ktorú v okolí majú

V rozhovore nám manželia Kusendovci porozprávali, ako to vyzerá v umeleckej domácnosti, či sa vzájomne inšpirujú pri tvorbe a prečo treba aj v meste dbať na symbiózu s prírodou.
Pre viac obsahuj skroluj nižšie
24. Júl 2020

Sopranistka Lenka Kusendová Máčiková je oceňovanou opernou speváčkou na domácej scéne aj v zahraničí. Aj keď často cestuje po svete jej domovom sú Nové Nivy, kde býva so svojím manželom, hercom a riaditeľom Starého divadla Karola Spišáka v Nitre Martinom Kusendom a ich dvoma dcérami.

Na začiatok mám otázku iba pre vás pani Kusendová. Ľudia si radi spievajú, keď ich nikto nevidí, napríklad v kúpeľni. Mňa by zaujímalo, čo (a či vôbec) si operná speváčka spieva v kúpeľni?

(Smiech.) V kúpeľni si nespievam. Vy poznáte opernú speváčku, ktorá si spieva v kúpeľni?

Práveže nepoznám, preto ma to zaujímalo! Prejdime však k serióznejším otázkam. Ako vyzerá a funguje domácnosť dvoch umelcov? Pripravujete sa na vystúpenia aj doma alebo si prácu domov nenosíte?

Lenka: Naša domácnosť funguje ako každá iná. Občas nastane logistický problém, keď sa hlavne večer nemôžeme pri našich dvoch dcérach striedať. Repertoár sa väčšinou učím doma sama pri klavíri. Nespievam však naplno a susedia dlho ani netušili, že som speváčka. Inak si prácu domov nenosím. Hlas trénujem v divadle, kde na to mám ideálne podmienky a nemusím mať strach, že by som niekoho vyrušovala. Navyše bývame len päť minút od Slovenského národného divadla.

Martin: Ja by som si svoju prácu rád nenosil domov, no nedá sa to. Práca riaditeľa divadla si niekedy vyžaduje všetkých 24 hodín z dňa. Ak mám náhodou herecký záskok alebo natáčanie, rád sa učím texty doma po nociach, keď už moje princezné spia. Mám šťastie, že Lenka zvláda naplno aj našu domácnosť, a ja sa snažím pomáhať, akokoľvek môžem. Vraj som najlepší v upratovaní kuchyne.

Ste jeden pre druhého múzou? Hľadáte inšpiráciu vo vzájomných predstaveniach?

Lenka: Pre mňa je Martin vzorom a oporou. Zo svojej pozície riaditeľa nemá až toľko príležitostí stáť na javisku ako herec, ale keď ho vidím hrať, obdivujem jeho maximálne nasadenie a pripravenosť. Obdivujem, ako rýchlo sa dokáže naučiť texty a ako vie byť pred predstavením pokojný. Ja síce väčšinou spievam v cudzom jazyku, spievala som napríklad aj po čínsky, a musím mať v hlave aj hudobný part, ale jeho pamäť ma fascinuje.

„V kútiku duše by som si priala, aby bol vysadený strom na každom voľnom mieste, kde sa len dá. A o 10 rokov? Hlavne menej tých áut.“

Martin: Ja som sa do Lenky zamiloval, keď som ju prvýkrát počul a videl spievať. Dalo by sa povedať, že je mojou múzou vo všetkom, čo robím, a napĺňa ma silou a odhodlaním. Je pre mňa inšpiráciou, ako sa dokáže vložiť na javisku do postavy. Milé je, keď sa ma doma pýta na môj názor a ja jej môžem v nejakých maličkostiach pomôcť.

Viete, si predstaviť, že by ste si vymenili roly? Láka vás vyskúšať si umenie toho druhého?

Lenka: Priznám sa, že som ešte počas štúdií uvažovala nad herectvom. Opera v mojom srdci zabrala veľa miesta a koniec koncov v nej mám obsiahnuté vlastne všetko – herectvo, spev aj tanec. Možno by som si i trúfla na činohru, ale potrebovala by som, samozrejme, zvládnuť iné náročné zručnosti, napríklad javiskovú reč. Radšej zostanem pri mojej milovanej opere.

Martin: Ja si to neviem ani len predstaviť. Hovorí sa, šuster drž sa kopyta, ja s tým maximálne súhlasím. Som možno stará škola, ale podľa môjho názoru bolo kedysi správne, že i moderátori či filmoví herci sa rozdeľovali a nerobili všetci všetko. Pre mňa sa potom stráca kvalita a nasadenie. Som síce vyštudovaný herec, no našiel som sa v manažovaní divadla a to sa snažím robiť naplno a najlepšie, ako viem.

Kam sa chodíte vo svojom okolí odreagovať?

Lenka: Najčastejšie vymetáme detské ihriská. Už máme zažitý okruh, radi chodíme na ihrisko na Jakubovom námestí, veľmi často sme na Budovateľskej ulici a zbehneme aj do Medickej záhrady. Máme šťastie, že v okolí je viac možností na hru s deťmi. Radi sa tiež prechádzame popri Dunaji.

Okrem obľúbených detských ihrísk sa na Nivách nachádza aj niekoľko parkov, kde môžu rodiny s deťmi tráviť voľný čas.

Aj keď má mnoho obyvateľov pocit, že zelene je v meste málo, Bratislava sa pravidelne zaraďuje medzi najzelenšie mestá na svete. Možné vysvetlenie je, že hlavné mesto síce má zelené plochy, no tie nedostatočne plnia svoju funkciu.

Výstavba Nových Nív prinesie nielen nové budovy, infraštruktúru a služby, ale aj využiteľnú zeleň. Po dokončení všetkých prác tak na Nivách a v okolí nájdete celkovo 12 funkčných zelených plôch. A tešiť sa môžete aj na mestské ovocné stromy, bežeckú dráhu alebo vodné detské ihrisko na streche Stanice Nivy.

Martin: U nás sa zatiaľ všetok relax a odreagovanie točí okolo detí. Oboch nás to baví a radi sa s dievčatami hráme, či už vonku na ihriskách, v kine na rozprávkach, alebo doma, kde to niekedy pocítia aj susedia. Niekedy sme pri hrách trošku hluční.

Čo by podľa vás najviac skultúrnilo štvrť, v ktorej žijete, a prispelo k jej rozvoju?  Ako si ju predstavujete o 10 rokov?

Lenka: Mne je ľúto, že je v našom okolí málo zelene a veľa ľudí si ani tú, ktorú máme, neváži a parkujú aj na práve vysadenom trávniku. V kútiku duše by som si priala, aby bol vysadený strom na každom voľnom mieste, kde sa len dá. A o 10 rokov? Hlavne menej tých áut.

Martin: Ja som sa do Bratislavy prisťahoval a netrúfnem si hodnotiť, aké to tu bolo predtým. Sme moderný pár a máme radosť aj z multifunkčných priestorov, akým bude napríklad nová Stanica Nivy, ale treba aj na iných miestach nájsť citlivú symbiózu s prírodou. Ak by sa toto darilo, tak sa nebojím, či o 10 rokov budú Nové Nivy a ich okolie zaujímavou a bezpečnou štvrťou.

Foto: Dominika Behúlová